Všetko to začalo veľmi nevinne. Bol jeden z mnohých príjemných večerov počas nášho putovania po Salamúnových ostrovoch. S Braňom sme sa práve nachádzali na ostrove Gizo, v rovnomennom hlavnom meste ostrova. Denný ruch mesta pomaly utíchol a nás začal pomaly, ale isto premáhať hlad.
Vyrazili sme do ulíc. Netreba mať však naivné predstavy. Mesto je relatívne malé, nenájdete tu žiadne rušné promenády, skôr tiché uličky. Turistov je tu obvykle minimum. Hľadanie reštaurácie tu nie je tiež úplne jednoduchá záležitosť. Podľa mapy tu v tom čase boli dve – a ani v čase písania tohto článku tomu nie je inak. Našťastie sú obe vedľa seba, a tak mierime ich smerom.
Tá jedna sa volá Waterfront a tá druhá trochu neobvyklo – PT-109. Tento zvláštny názov považujeme skôr za chybu na mape, a tak smerujeme do tej prvej. Bohužiaľ, na mieste zisťujeme, že Waterfront je zatvorený. Neostáva nám nič iné, len teda vyskúšať ten zvláštny PT-109.
Nečakaný objav
Na naše prekvapenie ide o reálne miesto a dokonca otvorenú reštauráciu. Sadáme si a objednávame. Neskôr si Braňo začína všímať miestnu výzdobu. Kopec fotografií z druhej svetovej vojny, kedy sa tu americká armáda stretla s japonskou. Výzdoba reštaurácie je dobová, rôzne artefakty z týchto búrlivých čias v nás začínajú vzbudzovať dojem, že tajný kód PT-109 niečo znamená.
Je tu WiFi, a tak začíname googliť. Po pár prekliknutiach sa nám vynára neuveriteľný príbeh, ktorý bol dovtedy pre nás úplne neznámy – a ktorý by sme určite nehľadali práve na tomto mieste.
Skutočný význam kódu PT-109
Ukazuje sa, že PT-109 bolo kódové označenie amerického torpédového člna, ktorý počas druhej svetovej vojny operoval práve v týchto vodách. Jeho kapitánom nebol nik iný ako budúci prezident USA – John F. Kennedy.
Bolo 2. augusta 1943, keď sa PT-109 počas nočnej hliadky v úžine Blackett Strait dostal do kolízie s japonským torpédoborcom Amagiri. Obrovská loď preťala malý čln doslova napoly. Dvaja členovia posádky zahynuli okamžite, zvyšní sa ocitli v tmavej vode ďaleko od akejkoľvek pomoci.
Kennedy, napriek zranenému chrbtu, prevzal velenie. Zvyšok posádky zhromaždil na plávajúcich troskách a po niekoľkých hodinách sa rozhodli doplávať na najbližší ostrov. Tento ostrov sa vtedy volal Plum Pudding Island. Až neskôr, po vojne, bol premenovaný na Kennedy Island (Kasolo island).
Niekoľko dní sa posádka skrývala, hladovala a dúfala, že ich niekto nájde. Zlom nastal, keď narazili na dvoch miestnych rybárov – Biuku Gasa a Eroni Kumana. Tí pracovali pre austrálsku spravodajskú a pozorovateľskú sieť pobrežných hliadok, ktorá počas vojny monitorovala pohyb japonských jednotiek, a pohybovali sa medzi ostrovmi v kanoe.
Kennedy si rýchlo uvedomil, že ide o ich jedinú šancu. Na škrupinu kokosového orecha vyryl správu so žiadosťou o pomoc. Práve tento kokosový orech sa stal kľúčom k záchrane celej posádky. Správa sa dostala k americkým jednotkám a o niekoľko dní boli všetci preživší zachránení.
Po vojne sa príbeh PT-109 stal v USA legendou. Kennedy ho často spomínal a kokosový orech, ktorý mu zachránil život, mal neskôr vystavený v Oválnej pracovni Bieleho domu.
Biuku Gasa a Eroni Kumana dostali pozvanie na Kennedyho inauguráciu. Koloniálne úrady však rozhodli, že cesta je pre nich príliš náročná a že by sa na takú okázalú akciu, akou je inaugurácia, aj tak nehodili. Namiesto nich tak do USA poslali iných zástupcov, ktorí s celou záchrannou akciou nemali nič spoločné. Skutoční hrdinovia tak zostali doma – bez slávy, bez uznania, bez výhod. Ich mená sa do histórie začali vracať až o mnoho rokov neskôr.
Ide sa na Kennedyho ostrov!
Ako si čítame tento až neuveriteľný príbeh, rýchlo hľadáme na mape, kde presne sa Kennedy Island nachádza, a zisťujeme opäť niečo neuveriteľné. Je len pár kilometrov od nás. Rozhodnutie je okamžité a bez váhania. Zajtra sa ide na Kennedy Island!
Ďalší deň teda vybavujeme loďku a miestneho rybára, ktorý je ochotný nás na ostrov zobrať. Vyrážame priamo z Giza a smerujeme na ostrov, o ktorom sme sa včera dozvedeli toľko zaujímavého. Míňame menší ostrov, na ktorom sa nachádza miestne letisko, a pokračujeme ďalej na východ.
Predtým, ako dorazíme na ostrov, si dávame krátku prestávku pri jednom z mnohých koralových útesov. Braňov cieľ je jasný – chytiť na harpúnu poriadnu rybku na obed. Kým Braňo loví, ja šnorchlujem v priezračnej vode. Morský život je tu pre mňa uchvatný. Žiadne veľké ryby síce nevidím, ale aj tak je to krásny pohľad.
Po pár minútach však túto idylu prerušuje Braňovo hlásenie – oznamuje nám, že obed je ulovený. Vraciame sa do člna a s istotou, že dnes neumrieme hladom, smerujeme na Kennedy Island.
Ostrov, ktorý zachránil prezidenta
Ostrov sa na prvý pohľad nelíši od tých mnohých iných, ktoré sme tu videli. Že je tu niečo zaujímavé, viac-menej prezrádza už z diaľky malé mólo, ktoré je tu vybudované pre prípadných návštevníkov. Ostrov je malý, na dĺžku má približne 180 metrov a v najužšom mieste len necelých 100 metrov. Sú tu dve upravené pláže, menšia expozícia dobových artefaktov z vojny a jeden menší prístrešok. O to všetko sa stará miestny správca. Sme tu jediny navstevnici, vsetko co tento ostrov ponuka mame len pre seba a tak sa rozhodujeme tu chvilku pobudnut.
Spolu s rybarom, ktory nas sem priviezol rozkladame provizorny ohen, kym Brano chysta rybu na pecenie. Nakoniec nam rybar ukazuje akym sposobom si ryby tepelne upravuju miestny obyvatelia. Ide skor o pomale dusenie a udenie pod listami bananovnika. Priprava je pomalsia o to viac ale rybka chuti. Po dobrom obede si davame odpocinok. Ja na plazi, Brano si za tymto ucelom dokonca roztiahol svoj hamoc. Pripadame si tak trochu ako v raji. Výhľady na nekonečné more a ďalšie ostrovy v diaľke pôsobia upokojujúco. Pred odchodom ešte Braňo vyťahuje drona a robí zopár záberov z tohto neobyčajného miesta.
Náhoda, ktorá stála za všetkým
Keď sa neskôr vraciame späť do Giza, postupne si uvedomujeme ešte jednu vec. Nebyť jednej zatvorenej reštaurácie, možno by sme sa nikdy nedozvedeli o príbehu PT‑109. Možno by sme sa nikdy nevybrali na Kennedy Island a neobjavili tak výnimočné miesto, ktoré sme celý čas mali doslova pod nosom.
Aj takéto náhody robia cestovanie tým, čím je – sledom malých odbočiek, ktoré vás niekedy zavedú k tým najzaujímavejším príbehom.