O vodopádoch Tenaru Falls som sa dozvedel ešte pred samotným príletom na Šalamúnove ostrovy. Informácií bolo minimum, vodopády neboli zaznačené na vtedy dostupných mapách a zmienky o nich sa objavovali len sporadicky na niektorých cestovateľských fórach. Práve to ma však lákalo ešte viac. Už vopred sme sa s Branom dohodli, že sa o ne pokúsime hneď na začiatku nášho pobytu.
Plán bol jasný – priletieť z Bali cez Papua-Nová Guinea do hlavného mesta Honiara, stráviť tu necelé dva dni a v rámci tejto zastávky vyraziť k vodopádom. Osud však zamiešal karty hneď na začiatku trochu inak. Náš let bol zrušený a na Šalamúnove ostrovy sme sa napokon dostali obchádzkou cez Singapur s viac ako jednodňovým meškaním.
Po prílete už na výlet k vodopádom jednoducho nezostal čas. Čakal nás totiž miestny let z Honiara na ostrov Santa Isabel. Zdalo sa, že Tenaru Falls si budú musieť počkať.
To, čo nám osud nedoprial na začiatku, nám však umožnil neskôr. Keď sme sa z ostrova Santa Isabel presúvali na ostrov Ghizo, opäť sme mali prestup v Honiara. A čo sa nestalo? Náš let na ostrov Ghizo bol pre technické problémy zrušený.
Najbližší spoj mal letieť až nasledujúci deň. S Branom si hovoríme, že je lepšie stratiť jeden deň, než letieť ponad tieto ostrovy v pokazenom lietadle. Rozhodnutie je jasné – Tenaru Falls dostávajú druhú šancu.
Koniec koncov, Honiara toho neponúka veľa. Preplnené prašné cesty, zopár akceptovateľných hotelov a niekoľko reštaurácií. Úprimne – nie je tu veľa vecí, ktoré by vás na tých pár hodín zabavili viac ako výlet na vodopády.
Už večer kontaktujeme rezort, ktorý je podľa mapy asi najbližšie k oblasti, kde by sa vodopády mali nachádzať. A máme šťastie – telefón zdvíha anglicky hovoriaci pán a keď si vypočuje našu situáciu, ponúka nám nasledovný plán: skoro ráno (ešte pred 6:00) vás vyzdvihnem v hoteli, zoberiem vás k nám do rezortu a odtiaľ vás náš sprievodca zavedie až k vodopádom. Následne vás odveziem späť do Honiara na letisko – všetko stihneme, nebojte sa, lietadlo na ostrov Ghizo vám neujde.
Znie to až príliš dobre na to, aby to bola pravda. Samozrejme však súhlasíme. Sme pripravení na každé dobrodružstvo.
Cesta do džungle
A veru, ráno bolo presne také, ako hlas v telefóne sľúbil. Skoro ráno nás pri hoteli čaká džíp aj so šoférom. Nasadáme a tešíme sa na to, čo nám tento deň prinesie.
Ráno sú cesty ešte takmer prázdne. Míňame miestny trh a postupne opúšťame mesto. Po pár minútach schádzame z hlavnej cesty a strmo stúpame do džungle.
Počas jazdy sa dozvedáme, že náš šofér je zároveň majiteľom rezortu, do ktorého smerujeme. Ochotne nám rozpráva svoj príbeh aj príbeh krajiny, ktorou prechádzame. Postupne zisťujeme, že vlastní nemalý kus pôdy v tejto oblasti – v miestnych pomeroch je teda doslova boháč.
Asi po hodine jazdy sa pred nami otvára úplne iný svet. Rezort Parangiju Inland Mountain Lodge sa nachádza na úpätí kopca a všade naokolo je nekonečná džungľa. Pod nami sa rozprestiera dolina, ktorej dominuje rieka Lungga. Na horizonte je v diaľke viditeľná Honiara – odtiaľ sme ešte pred hodinou vyrážali.
Pešo k vodopádom
Od majiteľa rezortu dostávame do partie miestneho sprievodcu. Ďalej pokračujeme už pešo.
Najskôr sa po blatovom chodníku predierame strmou džungľou. Vlhko, hustá vegetácia, šmykľavý terén. Neskôr schádzame priamo ku korytu rieky Tenaru a pokračujeme proti prúdu smerom k nášmu cieľu.
Prichádzame k miestu, kde sa rieka Tenaru spája s bočným prítokom. Práve na ňom sa nachádzajú vodopády Tenaru Falls. Od tohto miesta je to už len pár minút chôdze proti toku menšieho prítoku.
Vodopády Tenaru Falls
Sme tu! Vodopády sa zrazu objavia rovno pred nami, doslova vyskočia z okolitej džungle. Sme očarení nečakanou krásou tohto miesta. Zážitok je ešte silnejší tým, že okrem nášho sprievodcu tu nie je nikto. Žiadni turisti, žiadny hluk civilizácie.
Voda tu v jednom mohutnom skoku padá z výšky približne 60 metrov. Hukot je ohlušujúci, vzduch je plný vodnej triešte a energia padajúcej vody je doslova ohromujúca.
Neváhame a ideme sa okúpať. Bez problémov sa dá doplávať až pod samotný vodopád, no postaviť sa priamo pod prúd už taká zábava nie je. Sila vody je taká intenzívna, že na chrbte a ramenách cítiť výrazné štípanie.
Voda bola studená, no v tropickom podnebí to vôbec neprekážalo. Vidieť vodopád zospodu, cítiť jeho silu a byť tam úplne sám bol jeden z najsilnejších momentov celej našej cesty.
Dron nad džungľou
Veľmi neradi opúšťame toto miesto, no lietadlo nám má letieť už čoskoro a čaká nás ešte dlhá cesta späť džungľou.
Pred odchodom ešte vypúšťame dron. Z vtáčej perspektívy je jasne vidieť, prečo je toto miesto tak málo známe. Obrovský vodopád je dokonale ukrytý v útrobách rozsiahlej džungle. Bez sprievodcu by sme ho pravdepodobne hľadali márne.
Cez džungľu, zničené mosty, blato a v sprievode komárov sa vraciame späť k autu.
Späť do reality
Majiteľ rezortu nás víta studeným pivom. Bol to fakt cool týpek – presne vedel, čo a kedy urobiť, aby nám z tohto miesta ponúkol čo najlepší zážitok. Ešte chvíľu si vychutnávame pokoj a výhľady na okolitú krajinu, no nakoniec dvíhame kotvy. Aj naspäť nás ochotne vezie majiteľ.
Cestou späť mu vysvetľujeme, že by sme sa radi aspoň trochu umyli, aby sme do lietadla nenastupovali úplne zablatení. Zastavuje nám preto pri rieke Tenaru River. Rýchle osvieženie – skôr praktické umytie. Týmto sa vyriešili všetky „problémy“, ktoré nám tento deň pripravil, a my pokračujeme smerom na letisko.
Lietadlo nám nakoniec odlieta načas, my ho bez problémov stíhame a plní zážitkov obdivujeme krásne výhľady na tieto jedinečné ostrovy z jeho paluby.
Záver
Ak sa niekedy ocitnete v meste Honiara, výlet k vodopádom Tenaru si určite nenechajte ujsť. Samotná návšteva vám zaberie približne pol dňa a v prípade záujmu sa dá zážitok rozšíriť aj o ďalšie spoznávanie okolitej džungle či návštevu neďalekých jaskýň.
Tenaru Falls sú miestom, ktoré si nevyhľadáte na každej turistickej mape. Práve v tom však spočíva ich čaro – divokosť, odľahlosť a pocit, že ste na chvíľu súčasťou niečoho skutočne nedotknutého.