Deň pred odletom: so psom na veterinu namiesto pokojného presunu na letisko

Nie všetky stresy pri lietaní so psom súvisia s letenkami, prepravkou alebo veterinárnymi dokumentami. Niekedy príde problém v tej najhoršej možnej chvíli — doslova pár hodín pred odletom, keď už máte pocit, že všetko podstatné je vybavené a ostáva len pokojne prespať poslednú noc pred cestou.

Presne to sa stalo nám deň pred odletom z Madridu do Asunciónu v Paraguaji. V rámci nášho presunu autom sme poslednú noc pred odletom spali v malej dedinke Cetina, necelých 200 kilometrov od madridského letiska. Večer sme si všimli, že Ibo začal intenzívne triasť hlavou, škriabať si pravé ucho a správal sa nepokojne. V tej chvíli sme ešte netušili, či ide len o podráždenie, zápal alebo niečo, čo môže skomplikovať celý odlet.

Ráno už bolo jasné, že bez veterinára na letisko nepôjdeme. Nasledovala nervózna cesta smerom k Madridu, hľadanie vhodnej kliniky po trase a rozhodovanie, s ktorým sa pár hodín pred odletom vyrovnáva ťažko.

Večer pred odletom: problém s uchom

Po ubytovaní v dedinke Cetina a krátkom venčení sme si všimli, že Ibo začal veľmi často triasť hlavou a škriabať si pravé ucho. Nebolo to obyčajné „niečo ho asi chvíľu svrbí“ – bolo vidieť, že mu to prekáža výrazne viac. Dokonca pri snahe mu skontrolovať ucho reagoval veľmi podráždene, čo u neho nie je bežné.

Cetina je veľmi malá dedina bez riadnej infraštruktúry – veterinár tam pravdepodobne nebol a ani sme ho nehľadali. Únava z cesty si vybrala svoje a čoskoro sme zaspali. Pokojná noc to ale nebola – Ibo sa kvôli uchu nevedel spokojne uložiť na jednom mieste a bolo vidieť, že ho problém trápi aj počas noci. Kliniku sme začali hľadať až ráno, po ceste na letisko.

Ráno: balenie, checkout a rýchle rozhodovanie

Ráno sme zbalili všetky veci, Iba vyvenčili, vyplatili ubytovanie a vyrazili smerom k Madridu. Kliník po ceste po diaľnici A2 bolo relatívne veľa, no nakoniec sme si vybrali SANIVET Veterinary Clinic v meste Guadalajara.

Pri výbere nám pomohli najmä veľmi pozitívne hodnotenia a blízkosť k diaľnici A2. Potrebovali sme riešenie, ktoré nebude znamenať veľkú obchádzku ani ďalší stres navyše. V tej chvíli sme už neriešili, či je to ideálna klinika v Španielsku. Potrebovali sme niekoho, kto nás vezme rýchlo, rozumne a ideálne ešte po anglicky.

Veterinár pri Madride: klinika SANIVET v Guadalajare

Auto sa dalo zaparkovať v podstate priamo pred klinikou, ktorú sme vďaka navigácii a dobrému označeniu na ulici našli bez problémov. Keď sme vošli do čakárne, pred nami boli asi dvaja ďalší zákazníci so svojimi miláčikmi. Za krátky čas nás oslovila jedna zo zamestnankýň kliniky, no keď pochopila, že naša španielčina je na úrovni dvojročného dieťaťa, zavolala priamo doktora, ktorý vedel po anglicky.

V krátkosti sme opísali problém, ktorý nás trápil. Ibo nezaprel svoju teriérsku povahu a hneď sa náležite zvítal s pánom doktorom. Ukázalo sa, že doktor mal kedysi tiež foxteriéra, takže sympatie boli vzájomné. Túto harmóniu však ukončil prvý dotyk Ibovho ucha – Ibo zavrčal podobne, ako aj na nás večer predtým.

V tej chvíli bolo jasné, že problém je reálny a že nejde len o chvíľkové podráždenie.

Podozrenie na cudzie teleso v uchu

Doktor veľmi rýchlo vyslovil svoj predpoklad. Iba vraj bude treba uspať a zistiť, čo presne v uchu má. Od začiatku pritom podozrieval cudzie teleso v zvukovode.

Priznám sa, v tom momente som sa trochu zháčil. Dávať psa do anestézie pár hodín pred dlhým letom do Južnej Ameriky sa mi nezdalo ako dobrý nápad. O to viac, že sme pred takýmto zákrokom ešte nevylúčili aj iné možné príčiny Ibovho podráždenia.

Nakoniec sme sa dohodli, že sa doktor pokúsi ucho vyšetriť najprv bez anestézie. Bohužiaľ, tento pokus neodhalil žiadnu jasnú príčinu problému. Jediné, čo ostávalo, bolo pozrieť sa hlbšie do zvukovodu, čo sa už bez anestézie urobiť nedalo.

Pri takomto vyšetrení musí byť pes úplne v pokoji – nielen preto, aby vyšetrenie mohlo prebehnúť bez zbytočného boja s podráždeným psom, ale aj preto, že aj menší pohyb psa by mohol pri vyšetrení hlbších častí zvukovodu alebo bubienka spôsobiť ich poškodenie.

Anestézia pár hodín pred diaľkovým letom

Nakoniec sme sa teda dohodli, že anestéziu Ibovi podáme. Doktor nás ešte vzhľadom na naše otázky ubezpečil, že použitá anestézia by nemala mať negatívny dopad na plánovaný let.

Aj tak to však nebolo rozhodnutie, ktoré by sa robilo ľahko. Ak lietate so psom, snažíte sa posledné hodiny pred odletom udržať všetko čo najpokojnejšie, bez zbytočných zásahov, stresu a neistoty. Tu sme zrazu riešili presný opak.

Nečakané prekvapenie

Po podaní anestézie sa Ibo postupne, no relatívne rýchlo, zvalil na ošetrovací stôl a za menej než päť minút spal hlbokým spánkom. Doktor sa následne pustil do vyšetrenia hlbších častí zvukovodu.

Najprv to vyzeralo tak, že sa mu v uchu nič neobvyklé nájsť nedarí. O to väčšie prekvapenie prišlo o pár minút neskôr, keď z Ibovho ucha vytiahol prvú časť osiny. A do minúty aj druhú.

Boli sme prekvapení, ale zároveň aj čiastočne potešení. Ukázalo sa, že zákrok mal zmysel a že problém mal konkrétnu, odstrániteľnú príčinu. V tej chvíli nám bolo jasné, že Ibovi sa nakoniec skutočne uľaví.

Prebúdzanie po anestézii a odchod na letisko

Po úspešnom zákroku ostávalo už len Iba prebudiť. Na tento účel mu sestrička vpichla do svalu injekciu a doktor očakával, že sa preberie do piatich minút.

Keď sa Ibo ani po desiatich minútach neprebúdzal, trochu sme znervózneli. Nasledovala ďalšia injekcia, no ani tá nespravila zázrak. Nakoniec sa z päťminútového prebúdzania stal približne tridsaťminútový projekt – no na konci návštevy sa nám predsa len podarilo Iba dostať na štyri nohy.

Smer Madrid, tentoraz s pokojnejším srdcom

Poďakovali sme, za zákrok zaplatili 147 eur a s o niečo pokojnejším srdcom nasadli do auta smerom na madridské letisko.

Ibo bol evidentne ešte zopár hodín pod vplyvom anestézie a z jeho správania bolo zjavné, že ani v čase nakladania do lietadla ešte nebol úplne vo svojej koži. Napriek tomu celý jeho transport nakoniec dopadol dobre.

A to bolo v tej chvíli najdôležitejšie.

Čo si z toho berieme

Let so psom je sám o sebe logisticky náročný a vždy trochu stresová záležitosť. Práve preto sa oplatí snažiť sa vyhýbať akýmkoľvek ďalším komplikáciám – a ak sa zdravotný problém napriek tomu objaví, je rozumné riešiť ho čo najskôr. Čím viac sa blíži čas odletu, tým menej priestoru ostáva na prípadnú rekonvalescenciu.

V podobných situáciách je kľúčové natrafiť na správneho doktora. My sme mali šťastie – doktor zo SANIVET Veterinary Clinic v Guadalajare bol skutočný profesionál, vedel všetko výborne vysvetliť aj po anglicky a celú situáciu zvládol s pokojom, ktorý sme v ten deň potrebovali možno viac ako Ibo.