Náš výstup na najvyšší vrch Paraguaja nezačína v horách, ale na cestách. Podľa máp smerujeme k nástupu na túru – najskôr po diaľnici z hlavného mesta Asunción, potom po viacerých hlavných cestách, neskôr po vedľajších a napokon po poľnej kamennej ceste. Našťastie sme si v Asuncióne požičali terénny pickup. Bez neho by nás posledný úsek cesty pravdepodobne zastavil, no takto pokračujeme až k miestu, kde nás definitívne zastaví kovová brána.
Nič nie je zadarmo
Pri bráne narážame na nečakaný problém. Miestny strážca od nás žiada doklad o zaplatení vstupného do národného parku. Rýchlo zisťujeme, že sme niečo podcenili. Nerozumieme si – ani jazykovo, ani situačne. Chceme zaplatiť na mieste, no to evidentne nie je možné.
V tejto oblasti nemáme mobilné dáta, takže si nevieme pomôcť ani online prekladačom. Dialóg viazne a chvíľu to vyzerá, že sa na túru ani nedostaneme. Nakoniec však strážcovi napadne riešenie – telefónom zavolá kolegyni, ktorá hovorí po anglicky.
Dozvedáme sa, že vstupné je potrebné zaplatiť online vopred. Keďže to v danej chvíli nie je možné, prichádza na rad vyjednávanie. Po krátkej debate a vysvetlení našej situácie prichádza kompromis – môžeme pokračovať, no po návrate musíme vstupné dodatočne uhradiť. Paraguajská improvizácia a ľudskosť nakoniec víťazia.
Cesta džungľou k vrcholu
Za bránou už začína úplne iný svet. Prechádzame okolo miestneho táboriska a nastupujeme na trasu. Úzky chodník sa kľukatí hustou subtropickou vegetáciou, vzduch je vlhký a plný zvukov džungle. Samotný výstup je spočiatku relatívne ľahký, no ako postupne stúpame, pribúdajú prvé technickejšie úseky. Terén je miestami strmý a najmä šmykľavý.
Vlhkosť tu robí svoje a už po pár minútach z nás tečie ako z krhly. Človek by sa tu pravdepodobne spotil aj keby len stál na mieste. V úsekoch, kde je terén extrémne strmý, sú osadené laná, ktoré výrazne pomáhajú pri výstupe a neskôr aj pri zostupe.
Keď už to vyzerá tak, že chodník ide naozaj do extrémov, zrazu sa terén vyrovnáva a trasa sa začne kľukatiť viac-menej po rovine miestnou vegetáciou. Po pár metroch objavujeme tabuľu označujúcu vrchol. Samotný vrchol Cerro Tres Kandú má síce len 842 metrov nad morom, no napriek tomu nám dal celkom zabrať.
Že človek stojí na úplnom vrchole, sa však dá len ťažko zistiť. Hustá vegetácia v podstate neumožňuje žiadne výhľady. Za výhľadmi treba podľa mapy po chodníku pokračovať ešte asi 200 – 300 metrov. Robíme tak aj my a prichádzame na otvorenú čistinku len kúsok od vrcholu.
Z tohto miesta sa zrazu otvárajú výhľady na okolitú krajinu – viac-menej nekonečnú rovinu pod nami. Je to paradoxný, no výnimočný pohľad. Nachádzame tu okrem veľmi peknej a priestrannej drevenej vyhliadky aj lavičky a pozostatky stavby, pravdepodobne vysielača.
Chvíľu tu posedíme, ja robím zábery z dronu, no čas nás tlačí. Ešte zopár fotiek a púšťame sa späť po vlastných stopách až k autu.
Záver
Výstup na Cerro Tres Kandú síce nepatrí medzi klasické horské túry, no ako cestovateľský zážitok a symbolické „dobytie“ najvyššieho bodu Paraguaja rozhodne stojí za to – a takisto nie je úplne zadarmo.
Praktické tipy na záver
- Vstupné do parku si zaplaťte online vopred. Podľa dostupných informácií by malo byť možné zaplatiť aj v hotovosti, nám sa to však na mieste nepodarilo.
- Terénne auto je veľkou výhodou, najmä po daždi. Za sucha sa k parkovisku pravdepodobne dostanete aj bežným osobným autom.
- Počítajte s vysokou vlhkosťou, teplom a množstvom hmyzu, ktorý vie byť miestami poriadne otravný.
- Pevná obuv, dostatok vody a repelent sú absolútnou nutnosťou.
Cerro Tres Kandú – stručný prehľad
- Nadmorská výška: 842 m n. m. (najvyšší bod Paraguaja)
- Prevýšenie túry: približne 565 metrov
- Dĺžka trasy: cca 5 km (tam a späť)
- Náročnosť: stredne náročná túra, miestami strmá a šmykľavá
- Typ terénu: lesné a džungľové chodníky, miestami istené lanami