Aj keď som počas nášho road tripu po Nórsku vyberal väčšinu destinácií ja, Iva mala tiež možnosť zasiahnuť do plánovania. Jedným z miest, ktoré do itinerára pridala, bol práve ostrov Leka. Úprimne – nikdy predtým sme o tomto mieste nič nepočuli. O to zaujímavejšie bolo zistiť, že nejde len o ďalší nenápadný ostrov, ale o miesto, ktoré je výnimočné v celosvetovom geologickom meradle.
Už trajekt je prekvapením
Ostrov Leka sa nachádza na pobreží stredného Nórska, severne od mesta Namsos, v regióne Trøndelag. Má rozlohu približne 57 km² a žije tu okolo 580 obyvateľov. Na mape pôsobí nenápadne, no jeho povrch prezrádza niečo úplne iné.
Na ostrov vyrážame po noci strávenej v kempe Haran pri hlavnom ťahu E6. Ráno nás opäť sprevádza dážď a vietor – počasie, na ktoré sme si počas cesty po Nórsku už zvykli.
Trajekt na ostrov Leka premáva z malej prístavnej dedinky Sør-Gutvika (Gutvik) a je úplne zadarmo. Na trajekt môžete čakať priamo v aute alebo v malej prístavnej budove.
Práve tá nás prekvapí najviac. Čakáreň je vykurovaná, má Wi-Fi, pitnú vodu, elektrické zásuvky aj toaletu. Nechýba zopár stolov so stoličkami, časopisy a pekný výhľad na záliv. A presne toto vystihuje Nórsko – kvalita služieb a infraštruktúry vás milo prekvapí aj na miestach, kde by ste to naozaj nečakali.
Samotná plavba trvá len niekoľko minút, no napriek tomu je trajekt komfortný, ponúka možnosť občerstvenia a bezbariérový prístup je samozrejmosťou.
Prvé dojmy z ostrova
Leka nie je veľký ostrov, autom ho obídete za menej ako 30 minút. Hneď po vylodení z trajektu ostrov nevyzerá nijako zvláštne. Všetko sa mení, keď sa nám autom podarí prejsť na jeho západnú časť. Zrazu máme pocit, že sa pozeráme na niečo, čo v Nórsku bežne nevidno.
Západná časť ostrova je tvorená tzv. ofiolitmi – horninami, ktoré sa bežne nachádzajú hlboko pod zemskou kôrou. Na povrch sa dostali v dôsledku pohybov tektonických platní, keď sa oceánska kôra podsúvala pod kontinentálnu. Výsledkom je krajina, ktorá miestami viac pripomína Mexiko alebo juhozápad USA než typické Nórsko.
Zaujímavosťou je, že podobné horniny sa nachádzajú aj na východnom pobreží Severnej Ameriky, čo poukazuje na dávne geologické procesy, ktoré tieto oblasti kedysi spájali.
Kontrast na ostrove je výrazný. Západná časť je suchšia, skalnatejšia a vizuálne netypická, zatiaľ čo východ ostrova má klasický nórsky charakter – zelený, mäkší a pokojnejší. Na malej ploche tu nachádzame niekoľko jazier, členitý terén a dokonca sa nám naskytne pohľad aj na jeden z miestnych vodopádov.
Nachádza sa tu niekoľko udržiavaných turistických trás, turistické prístrešky a vyhliadky. Najvyšším bodom ostrova je vrch Vattind, ktorý je turisticky prístupný a poskytuje výhľady na ostrov aj okolité more.
Zázemie je jednoduché, no funkčné – okrem zopár kaviarní, niekoľkých obchodov a kurióznej mini benzínovej pumpy tu veľa infraštruktúry nenájdete. O to viac potešia turistické prístrešky popri ceste. Ten, ktorý sme navštívili my, mal plne funkčné a čisté WC, nechýbala elektrická zásuvka ani posedenie.
Jaskyňa Solsemhula
Na ostrove sa nachádza aj jaskyňa Solsemhula – jedna z najznámejších archeologických lokalít v Nórsku. Je preslávená prehistorickými skalnými maľbami, ktoré sa datujú približne do obdobia 2500 rokov pred naším letopočtom. Samotná jaskyňa je pre verejnosť sprístupnená len formou organizovaných prehliadok.
K jaskyni vedie krátka turistická trasa od parkoviska. Práve tento krátky úsek som si zvolil ako trasu na vyvenčenie Iba. Ide o nenáročný hike, približne 30 minút tam aj späť. Terén je ľahký, no treba počítať s vlhkým podložím a miestami s blatom. Napriek tomu je trasa bezpečná a pre psa úplne ideálna.
Samotný vstup do jaskyne bol, samozrejme, zamknutý. Našli sme tu len informačnú tabuľu a neďaleko od vstupu aj lavičku s výhľadom na pobrežie. Dlho sme sa tu nezdržali a po rýchlom obede na parkovisku sa vraciame späť do prístavu a následne na pevninu.
Záver
Leka bola presne tým typom miesta, ktoré by som si sám možno do plánu nezaradil. Návšteva ostrova vám nezaberie veľa času, no ponúkne netypickú krajinu, zaujímavý geologický príbeh a pokoj mimo hlavných turistických trás.