Presun trajektom z Fínska do Estónska sme absolvovali koncom leta 2024 počas nášho roadtripu po škandinávskych a pobaltských krajinách, ktorý s nami absolvoval aj náš pes Ibo. Trasa z Helsínk do Tallinnu je jedným z najbežnejších trajektových presunov v tejto časti Európy a denne ju obsluhuje viacero spoločností. My sme si vybrali večerný trajekt spoločnosti Eckerö Line.
To, čo malo byť rutinným presunom cez Baltské more, sa však krátko pred odchodom zmenilo na malý stresový test každého cestovateľa.
Keď si neskontrolujete lístky
Väčšina liniek Eckerö Line odchádza z prístavu priamo v centre Helsínk. Automaticky sme teda predpokladali, že aj náš večerný trajekt pôjde odtiaľ. Užívali sme si relatívne pokojnú atmosféru Helsínk s pocitom, že všetko máme pod kontrolou.
Asi 30 minút pred plánovaným odchodom sme si však pri detailnej kontrole lístkov všimli drobný, no zásadný detail – náš trajekt neodchádza z terminálu West Harbour, Terminal T2, ako sme si mysleli, ale z prístavu Helsinki Vuosaari. A ten nebol len o pár ulíc ďalej. Išlo o prístav vzdialený približne 45 minút jazdy autom od centra mesta.
V tom momente sa z pokojného večera stal pretek s časom.
Rallye cez Helsinky
Bez zbytočných slov sadáme do auta a vyrážame. Waze sa snaží nájsť najrýchlejšiu trasu, no Helsinky nám cestu rozhodne neuľahčujú. Jedna križovatka strieda druhú, premávka je hustá a červená na semaforoch akoby padala presne vtedy, keď si ju najmenej želáme.
Minúty ubiehajú rýchlejšie než kilometre na navigácii. V aute vládne napäté ticho, prerušované len stručnými vetami typu „Koľko ešte?“ alebo „Stíhame to?“
Postupne si uvedomujeme, že nejde len o to prísť do prístavu, ale prísť tam včas na nalodenie auta. Pri trajektoch sa totiž brány zatvárajú skôr, než loď fyzicky odíde.
Do areálu prístavu napokon vchádzame s približne sedemminútovým meškaním oproti odporúčanému času príchodu. „To sa asi ani nedá stihnúť,“ hovorím si v duchu. V hlave už začínam riešiť alternatívny program a ubytovanie so psom niekde v Helsinkách.
Obrovský prístav, žiadne značenie
Prístav je obrovský. Rozľahlé plochy, odbočky, rampy, logistické zóny, kamióny čakajúce na nalodenie. Pôsobí to skôr ako priemyselný labyrint než ako miesto pre bežných cestujúcich.
Hľadáme smerníky s nápisom Eckerö Line. Márne. Blúdime medzi jednotlivými časťami areálu a čas sa opäť začína nepríjemne zrýchľovať. Každá nesprávna odbočka znamená ďalšiu minútu navyše.
V jednej chvíli stojíme pred rampou, cez ktorú prechádzajú kamióny. Hlavou mi prebehne impulzívna myšlienka – jednoducho sa zavesiť za jeden z nich a prejsť cez rampu spolu s ním.
Iva ma však rýchlo uzemní. Upozorňuje ma, že ide pravdepodobne o cargo zónu a nie o časť prístavu určenú pre bežných pasažierov. Má pravdu. Riskovať v tejto chvíli ešte väčší problém by bolo nezmyselné.
S pocitom, že nám pomaly dochádzajú možnosti, hľadáme akýkoľvek orientačný bod.
Mapu ti nedám!
Kúsok od nás si všímam malú budku s človekom vo vnútri. Zastavujem, vystupujem a takmer bežím k nemu. Ani nestihnem nič vysvetliť a on sa ma pýta: „Eckerö Line?“
„Yes,“ odpovedám okamžite.
Ukazuje mi schematickú mapu prístavu a presné miesto, kam sa máme dostať. V tej chvíli zisťujeme, že sme na úplne opačnom konci areálu.
Prosím ho, aby mi mapu dal so sebou. Odmieta, má len jednu kópiu. Rozumiem mu, no v tej chvíli by som ju najradšej vytrhol z ruky.
Neostáva mi nič iné, len si v rýchlosti zapamätať čo najviac detailov – odbočku za rampou, druhý kruhový objazd, modrú halu po pravej strane. „Toto sa už fakt nemôže podariť,“ pomyslím si.
Sadáme späť do auta a ja šoférujem doslova podľa pamäti.
Terminál Eckerö Line – posledné minúty
A potom sa to stane. Pred nami sa objaví prvá jasná tabuľa s nápisom Eckerö Line. Prvá a zároveň jediná, ktorú sme v celom prístave videli. O pár desiatok metrov ďalej už vidíme našu loď a posledné autá, ktoré sa nalodzujú.
Zamestnanec prístavu nás osloví menom ešte skôr, než stihneme stiahnuť okno. Vedia o nás. Sme poslední, ktorých na zozname ešte nemali odbavených.
V tej chvíli je jasné, že sme to stihli. Ťažko opísať tú úľavu, ktorá v aute v tom momente nastala.
Motor zhasíname až na palube trajektu – s pocitom neskutočnej úľavy, aký zažijete len vtedy, keď niečo takmer nestihnete.
Cestovanie so psom na trajekte
Aj keď bol úvod našej plavby poznačený stresom a naháňaním sa, presný opak nastal na palube. Atmosféra sa upokojila okamžite po nalodení a napätie z prístavu z nás postupne opadlo.
Prvým príjemným prekvapením bolo, že napriek upozorneniam na internete a všadeprítomným značkám na palube, ktoré zakazovali prítomnosť psov v spoločných priestoroch, nám personál na základe mojej prosby dovolil vziať Iba do spoločných častí lode. Veľmi nás to potešilo. Nemuseli sme ho nechávať zatvoreného v aute, ako sa nám to stalo pri plavbe na ostrov Værøy v Nórsku.
Namierili sme si to rovno na vrchnú palubu, konkrétne na prednú časť lode, kde bolo príjemné sedenie s výhľadom na more. Sedelo tam len zopár ľudí, takže sme mali dostatok priestoru pre nás aj pre Iba.
Ibo, už naučený z predchádzajúcich trajektov, nevenoval veľkú pozornosť ruchu okolo seba a pokojne oddychoval. Situáciu mierne narušila rodinka, ktorá si približne v polovici plavby sadla priamo za nás – a mali tiež psa. Napätie na chvíľu stúplo, Ibo začal vrčať a bolo jasné, že kombinácia dvoch psov na obmedzenom priestore nemusí dopadnúť ideálne. Rodinka to však po pár minútach sama vyhodnotila a rozhodla sa presadnúť.
Samotná plavba netrvala ani dve hodiny. More bolo pokojné a presun prebehol bez akýchkoľvek komplikácií. Zakotvili sme v prístave Muuga, približne 20 kilometrov od centra Tallinnu. Týmto pohodlným spôsobom sme sa ocitli v prvej pobaltskej krajine nášho roadtripu – v Estónsku.
Prechod hraníc medzi Fínskom a Estónskom
Keďže išlo o presun medzi dvoma krajinami Európskej únie, samotný prechod hraníc prebehol bez akejkoľvek kontroly. Neabsolvovali sme pasovú ani colnú kontrolu a nikto nekontroloval ani nášho psa.
To však neznamená, že dokumenty netreba mať so sebou. Pes by mal aj pri cestovaní v rámci EÚ vždy cestovať s vlastným pasom pre spoločenské zvieratá a platným očkovaním.
Záver
Trajektová linka medzi Helsinkami a Tallinnom je veľmi pohodlnou formou presunu medzi Fínskom a Estónskom a zároveň je priateľská aj pre cestovanie so psom. Samotný trajekt je moderný, tichý a priestranný, takže aj večerná plavba pôsobí skôr ako príjemná pauza na ceste než ako logistická komplikácia.
Ak by sme mali niečo vytknúť spoločnosti Eckerö Line, bolo by to nedostatočné značenie a navigácia na ich terminál v prístave Vuosaari. Orientácia v areáli je náročná a bez presných informácií sa môžete rýchlo dostať na nesprávne miesto.
Na druhej strane si však musíme priznať aj vlastnú chybu. Úplne sme zanedbali prípravu na samotné nalodenie. Spoliehali sme sa na všeobecné informácie z internetu a nevenovali dostatočnú pozornosť detailom uvedeným priamo na lístku.
Odporúčame preto vždy si dôkladne skontrolovať presné miesto nalodenia, nevychádzať zo všeobecných informácií online, ale striktne sa držať údajov uvedených na rezervácii. Zistite si vopred, koľko vám bude trvať presun na terminál, a nechajte si dostatočnú časovú rezervu.
Nemusíte mať totiž také šťastie, aké sme mali napokon my.