Venčenie psa v Európe má svoje jasné pravidlá. Parky, vodítka, oplotené výbehy, povinné očkovania a relatívna kontrola nad tým, čo sa okolo vás deje. Keď sa pes dostane do konfliktu, väčšinou ide o situáciu medzi dvoma majiteľmi, ktorí sa snažia daný stav vyriešiť.
Po prílete do Južnej Ameriky sme veľmi rýchlo okúsili to, čo sme už tak nejako tušili – realita venčenia je tu iná.
Venčenie tu nie je vždy uhladená a bezproblémová aktivita. Psy sa pohybujú voľne, mnohé nemajú obojok, niektoré nemajú ani majiteľa v pravom slova zmysle. Toto prostredie veľmi dôkladne preskúša vašu trpezlivosť aj pripravenosť a ukáže, ako veľmi máte svojho psa pod kontrolou. Ibo si tu prešiel stretmi s domácimi psami (ale aj inými zvieratami), túlavými psami aj s menšími svorkami.
Neboli to hororové situácie, ale boli to momenty, ktoré nás naučili úplne inému typu ostražitosti. A zároveň nám ukázali, že veľakrát je to práve zásah majiteľa, ktorý spôsobí zbytočné vyhrotenie situácie.
Vodítko – áno či nie?
Na úvod článku treba ešte menšie upresnenie. Náš pes Ibo je od úplného šteniatka vedený k venčeniu bez vodítka. Poslúcha (takmer vždy) na povely „ku mne“, „sadni“, „ostaň“ a „fuj“. Dobre zvláda bežné situácie, ktoré ulica, park či les prinášajú.
Toto jeho správanie sa prirodzene odzrkadľuje aj na radách, ktoré uvádzame nižšie. Treba ich však brať s ohľadom na vášho psa a vždy ich prispôsobiť povahe, skúsenostiam a miere poslušnosti vášho miláčika.
Ak máte super vychovaného psa, ktorý zvláda aj krízové situácie, môžete si dovoliť viac ako my. Platí však aj opačná logika. Ak vás váš pes neposlúcha, máte s ním problém prejsť cez rušnú cestu alebo reaguje neprimerane pri strete s inými psami, tieto nedostatky sa pri presune do cudzej krajiny len znásobia.
Stretnutia s „domácimi“ psami
Ak chceme rozoberať skúsenosti so stretmi s domácimi psami, je fér začať Paraguajom. Práve tu sme Iba venčili najčastejšie v prostredí, kde sa na ulici stretával s domácimi psami v sprievode majiteľov.
V bezpečnejších častiach miest sa to veľmi podobalo skúsenosti z Európy. Väčšina majiteľov venčí psov v miestnych uličkách, zvyčajne na vodítku, a psy sú na tento režim zvyknuté.
Zažili sme množstvo stretnutí a interakcií. Aj keď sa Ibo občas snažil chovať dominantne (proste je to teriér), nikdy nedošlo k vážnejšiemu konfliktu.
Podobnú skúsenosť sme mali aj v Santa Cruz de la Sierra v Bolívii. Úplné centrum mesta pôsobí hekticky – úzke ulice a rušné cesty plné áut si prakticky vyžadujú vodítko neustále. Situácia sa mení už pár kilometrov od centra, kde nájdete modernejšie štvrte s parkmi rôznych veľkostí. Doprava je miernejšia a bočné ulice ponúkajú relatívne pokoj aj na venčenie bez vodítka.
V oboch krajinách sa však situácia mení, ak sa presuniete do menej rozvinutých alebo okrajových štvrtí.
Pouliční a túlaví psi
V Paraguaji aj v Bolívii je prítomnosť pouličných psov bežnou súčasťou každodenného života, najmä v okrajových častiach miest a na vidieku.
Niektoré psy síce majú majiteľa, ale pohybujú sa sami a úplne voľne. Ďalšia skupina sú tipický túllaví bezdopomoci.
Ich správanie je rôznorodé. Často ide o výraznú teritoriálnosť v okolí domu alebo celého bloku, neustále štekanie z dvorov a spoza plotov či náhle výpady na ulicu z otvorenej brány. Bežné sú aj menšie „organizované“ svorky dvoch až štyroch psov, ktoré si strážia svoj priestor. Popri nich však stretnete aj bojazlivé a utiahnuté psy, ktoré sa vám radšej vyhnú a konflikt vôbec nevyhľadávajú.
Atmosféra je jednoducho iná ako v Európe. Idete po ulici a zrazu sa otvorí brána alebo sa spoza rohu vyrojí skupina psov. Niekedy ide len o štekanie, inokedy o rýchly výpad smerom k vám.
Reálne sa nám to stalo raz – presne v scenári, keď sme mali Iba na vodítku. Z brány vybehol výrazne väčší pes s jasne teritoriálnym zámerom. Všetko sa zomlelo v priebehu sekúnd. Pes zaútočil na Iba a mne neostávalo nič iné, len zasiahnuť nohou a oddeliť ich. V momente, keď si uvedomil, že sme v presile, otočil sa a utekal späť domov.
Znie to chaoticky a nepredvídateľne. No napriek relatívne dlhému pobytu so psom v dvoch juhoamerických krajinách sme všetko zvládli bez jedinej vážnej ujmy na zdraví.
Nižšie uvádzame niekoľko základných rád, ktoré sa nám osvedčili:
Sprej ako poistka
Vyzbrojte sa sprejom proti psom. Nikdy sme ho nemuseli použiť, no dodával nám istotu, že máme v rukách nástroj pre extrémnu situáciu.
Vodítko používajte rozumne
Ak je váš pes dostatočne vychovaný a situácia to umožňuje, zvážte, či je vodítko vždy nevyhnutné. Vodítko psa obmedzuje a v niektorých situáciách mu berie možnosť prirodzene reagovať. Ťahanie za vodítko v krízových momentoch často situáciu ešte viac vyhrotí.
Kontrola výstroja
Majte pod kontrolou výstroj vášho psa. Obojok musí pevne držať. Ak používate výcvikový obojok, majte ho nabitý a funkčný. Sprej majte dostupný a vedzte, ako ho použiť.
Zachovajte pokoj
Zostaňte pokojní, aj keď situácia vyzerá nepríjemne. Pes veľmi rýchlo vycíti váš nepokoj. Nie každá vyhrotená situácia si vyžaduje krik a paniku. Riešte ju viac rozumom než emóciou.
Buďte pripravení na konflikt
Buďte pripravení na to, že niekedy sa konfliktu jednoducho nedá vyhnúť. Majte psa v dobrej kondícii a riadne zaočkovaného. Majte plán, kam pôjdete v prípade zranenia alebo komplikácií.
Vyhýbajte sa rizikovým miestam
Nevyhľadávajte rizikové miesta. Trasou vychádzky si pokojne prejdite vopred bez psa. Vyhýbajte sa divokým a rušným oblastiam. Ak sa dostanete tam, kde sa necítite bezpečne, otočte sa a vráťte sa známou trasou.
Sledujte okolie
Majte prehľad o dianí okolo vás a o prípadných rizikách. Mnohým problémom sa dá predísť už tým, že jednoducho prejdete na opačnú stranu ulice.
Rizikové miesta
Vyhýbajte sa miestam s odpadkami alebo iným miestam s dostupným jedlom pre psov. Sú prirodzeným centrom svoriek.
Pri výbere vhodného parku alebo inej okality si pomôžte internetom. Prejdite si recenzie a hľadajte skúsenosti iných cestovateľov so psami.
Bolívia: doslova vyššia úroveň
V Bolívii sme okrem Santa Cruz de la Sierra trávili veľa času na Altiplane – v mestách ako Uyuni či San Pedro de Quemes, ale najmä v menších dedinách a mestečkách tejto náhornej plošiny.
Psy tu žijú úplne iný život, než aký si vieme predstaviť v Európe. Extrémne teplotné rozdiely počas dňa, nedostatok pravidelnej stravy, drsné poveternostné podmienky (sucho, vietora) extrémna nadmorská výška.
Väčšina z nich sa počas dňa pohybuje po uliciach bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú majiteľa. Z našej skúsenosti pôsobili tieto psy skôr bezproblémovo a nekonfliktne.
Práve tu sa nám naplno ukázalo, že miestne psy žijú svoj skutočný „psí život“. Majú hlboko zakorenené a aktívne používané inštinkty, ktoré im umožňujú prežiť. Ich interakcia s Ibom bola prirodzená, často hravá. Najväčším konfliktom, ktorý sme zažili, bola jasná reč tela miestneho psa, ktorý o stretnutie s Ibom jednoducho nejavil záujem.
Zdravotné riziká, ktoré netreba podceniť
Pri strete vášho psa s miestnymi psami treba v Južnej Amerike myslieť aj na zdravotný aspekt. Kým v Európe je o našich miláčikov zvyčajne dobre postarané, tu to tak nemusí byť.
Z mnohých rizík vyberáme tie najbežnejšie.
Besnota
V niektorých oblastiach je stále prítomná. Očkovanie vášho psa by malo byť aktuálne a v prípade potreby aj preukázateľné.
Parazity
Blchy, kliešte a vnútorné parazity sú bežnejšie než v Európe. Pravidelná ochrana je nevyhnutná. Prevencia je v tomto prípade polovica úspechu.
Leishmanióza
V niektorých regiónoch predstavuje reálne riziko. Prevencia je mimoriadne dôležitá. Existuje možnosť očkovania, no ide o komplexnejšiu tému. Alternatívou sú obojky proti hmyzu, ktorý chorobu prenáša, hoci neposkytujú stopercentnú ochranu.
Uhryznutia a infekcie
Aj malá rana sa v tropickom prostredí môže rýchlo zapáliť. Dezinfekcia a kontrola sú základ.
Čo nám to dalo?
Ako sa hovorí, čo vás nezabije, to vás posilní. A tak to bolo aj v našom prípade. Spočiatku sme síce mali obavy, no ukázalo sa, že aj také chaotické prostredie, akým Južná Amerika je, sa dá so psom zvládnuť – a napokon to môže byť aj veľmi poučné.
Ibo sa naučil zvládať nové situácie a my sme sa naučili byť o krok vpred. Čítať ulice, odhadovať riziko, reagovať skôr, než sa niečo stane.
Do týchto končín sveta sa s ním určite ešte radi vrátime. Tentoraz budeme ešte pripravenejší a skúsenejší.