Bolívia nie je len Altiplano, vysokohorské planiny a zasnežené štíty Ánd. Na jej východe sa krajina mení na teplejšiu, zelenšiu a podstatne rovinatejšiu oblasť známej ako Chiquitania. Práve tu, len kúsok od mestečka Roboré v departmente Santa Cruz, sa nachádza Torre de Chochís – výrazný pieskovcový skalný útvar vysoký približne 553 metrov, ktorý v inak pomerne plochej krajine pripomína obrovský zub vyrastajúci zo zeme.
Zastávka v dedinke Chochís
Cestou do Roboré sa zastavujem v malej dedinke Chochís. Už z diaľky je jasné, že cieľom tejto krátkej zastávky bude Torre de Chochís, známa aj ako Torre de David. Takmer vertikálny červený skalný pilier výrazne kontrastuje s inak mierne zvlnenou, miestami až úplne rovinatou krajinou v okolí.
Autom sa dá dostať až na malé parkovisko pod skalou. Vedie sem miestna cesta z dediny Chochís a za vjazd sa platí symbolický poplatok 6 BOB. Celá návšteva tak pôsobí veľmi nenútene a logisticky jednoducho.
Santuario Mariano de la Torre
Pri úpätí skalného útvaru sa nachádza Santuario Mariano de la Torre, významné pútnické miesto regiónu. Svätyňa je zasvätená Panne Márii Nanebovzatej a vznikla ako prejav silnej viery miestnych obyvateľov. Jej výstavba je spojená s tragickými udalosťami konca 70. rokov minulého storočia, keď oblasť zasiahli ničivé zosuvy pôdy a záplavy.
Santuario je architektonicky zaujímavé najmä použitím dreva, kamenných prvkov a bohatej symboliky miestnej flóry, fauny a kresťanských motívov. Celý areál pôsobí pokojne a dôstojne, pričom jeho poloha priamo pod mohutnou skalnou stenou ešte umocňuje duchovnú atmosféru miesta.
Keďže som tu s Ibom, do interiérov stavieb len nakúkam zvonku. Aj keď vstup so psom nie je výslovne zakázaný, nechcem narúšať charakter tohto miesta.
Krátka prechádzka k „skalnému zubu“
Od parkoviska vedie nenáročný chodník smerom k samotnej Torre de Chochís. Ako postupne stúpam, otvárajú sa výhľady na okolitú krajinu Chiquitanie vrátane železničnej trate, ktorá vedie až k hraniciam s Brazíliou.
Pre Iba je táto prechádzka príjemným spestrením. Čím som vyššie, tým je chodník členitejší, čo má evidentne rád. Samozrejme, nechýba ani tradičné vyváľanie sa v prachu, čo však pri takomto výlete beriem ako súčasť balenia a príliš sa nad tým nerozčuľujem. V pláne mám aj zastávku pri neďalekých vodopádoch, kde sa umyje.
Podľa mapy chodník vedie až k samotnému úpätiu skalného útvaru, no v realite evidentne pokračuje v traverze ďalej a pravdepodobne obchádza celý masív. Celý okruh som si nakoniec nedal, keďže chodník už začal byť pomerne zarastený. Namiesto toho odspodu obdivujem istené horolezecké trasy. Borhákov je v skale nabitých naozaj neúrekom.
Praktické poznámky k návšteve so psom
Návšteva Torre de Chochís so psom pre mňa nepredstavovala žiadny problém. Trasa je krátka, nenáročná a vhodná aj na obyčajnú prechádzku. Treba však počítať s tým, že ide o obľúbené miesto, a počas dňa tu môže byť viac ľudí. V takom prípade by to už pre psa nemuselo byť ideálne.
Na mieste som strávil niečo cez hodinu, čo úplne stačilo. Torre de Chochís je presne ten typ zastávky, ktorý príjemne rozbije presun autom a zároveň ponúkne silný vizuálny aj kultúrny zážitok – a to aj pri cestovaní so psom.