Opísať samých seba v pár vetách nie je úplne jednoduché, ale skúsim to…
Dvaja bývalí vyhorení korporátnici, ktorých dal dokopy začiatok covidu. Boris si práve plnil sen a kúpil reštauráciu v centre Bratislavy. Ja som mala pauzu medzi jobmi, vrátila som sa z Indie z ashramu a premýšľala, čo ďalej. Obaja sme boli dosť scestovaní, každý po svojom – Boris dobrodružne, s potápaním a extrémnym lyžovaním, ja skôr pokojnejšie a s jogou. Covid nám síce pristrihol krídla, ale nevzdali sme to. Ja som počas covidu vďaka Borisovi objavila slovenské hory a hneď, ako sa dalo vycestovať za hranice, zbalili sme kufre.
Naša prvá väčšia cesta bola Ekvádor, Panama, Paraguaj a Brazília – tam sa začala naša love story s Južnou Amerikou, ktorá stále trvá…
A kde sa v tom celom vzal IBO, náš foxteriér? Vždy som chcela psa a mala som vysnívanú maďarskú vyžlu. Borisova rodina mala zasa celé generácie foxíkov. Počas covidu sme často strážili fenku Dashi, jeho mamy, ktorá s nami prechodila kus slovenských hôr. Postupne, aj vďaka homeoffice štýlu, mi došlo, že je ideálny čas na vlastného psa. A tak prišiel IBO (takmer vyžla, ale inak 100 % foxík). Keď som prišla pozrieť šteniatka, hneď sa po mne nonstop štveral a nedal pokoj – bolo rozhodnuté… So svojou typickou „foxy“ povahou nás krásne dopĺňa a nemenili by sme ho za nič. Je to náš parťák do života aj na cestovanie. 🐾
Cestuje s nami od malička takmer všade. Doma sme ho nechávali len vtedy, keď sme leteli lietadlom. Odlúčenie bolo pre nás vždy ťažké – nekonečné úvahy o tom, ako sa má, čo asi robí, či mu chýbame… A tak sme si povedali dosť. Naše cestovanie dostalo jasný smer: pôjde s nami všade, aj letecky. A bolo to jedno z najlepších rozhodnutí 🙂.
