V rámci nášho road tripu po Nórsku sme úspešne dorazili do mesta Bodø. Práve tu sa začína naše ďalšie menšie dobrodružstvo. Mierime na známe nórske súostrovie Lofoty, no na rozdiel od väčšiny turistov máme v pláne najskôr navštíviť jeden z jeho menej známych ostrovov – ostrov Værøya.
Na návštevu pamiatok v Bodø nám neostáva veľa času. Smerujeme rovno do prístavu. Tu trochu bojujeme s organizáciou dopravy. Ako obvykle, je tu niekoľko radov áut, každý určený pre iný trajekt a inú destináciu. Pýtame sa rôznych ľudí v snahe zistiť, či stojíme správne. Nakoniec však pochopíme, že nič sa tu nenecháva na náhodu. Ak máte zakúpený lístok, personál vás navedie tým správnym smerom v ten správny čas.
Mimochodom, nikdy ste o ostrove Værøya nepočuli? Donedávna ani my. Dôvod, prečo tam smerujeme, je jednoduchý a zároveň neuveriteľný: ak si kúpite lístok na trajekt Bodø – Moskenes s tým, že vystúpite na Værøyi, výsledná cena je 0 norských korún. Ponuka, ktorú nemožno odmietnuť.
Nie je trajekt ako trajekt
Plavba z Bodø na ostrov Værøy trvá približne 5,5 hodiny a na rozdiel od predchádzajúcich trajektov, ktoré sme v Nórsku absolvovali, ide o spoj vedúci po otvorenom mori. To so sebou prináša aj niekoľko špecifík, na ktoré sme neboli úplne pripravení.
Na rozdiel od väčšiny trajektov musia pasažieri opustiť auto a presunúť sa na palubu. Prístup k autu je počas plavby v princípe zakázaný. Pes to má však o niečo zložitejšie – na palubu má vstup zakázaný a musí ostať v aute počas celej plavby. Aj napriek tomu sme sa pokúsili Iba „prepašovať“, čo fungovalo asi hodinu, no následne nás personál slušne požiadal, aby sme ho vrátili späť do auta.
Zároveň nám bolo povedané, že ak máme potrebu, môžeme si psa raz za hodinu skontrolovať priamo v aute, vždy však len za asistencie personálu trajektu. To však v praxi nebolo také jednoduché – personál nebol vždy poruke, a tak sme ho nakoniec dokázali skontrolovať len raz počas plavby a raz počas medzipristátia na ostrove Røst.
Koniec sveta s názvom Røst
Počas plavby má trajekt medzipristátie na ostrovoch Røst (alebo Røstlandet). Ide o najzápadnejšiu a zároveň najjužnejšiu časť Lofotov, vzdialenú od hlavných ostrovov súostrovia takmer 50 kilometrov.
Táto časť plavby mala veľmi zvláštny, až mystický rozmer. Ostrov Røst tvorí len niekoľko skalných útesov uprostred ničoho. My sme sa tu ocitli presne v čase západu slnka. Zlaté svetlo, otvorené more, siluety skál a celková odľahlosť miesta vytvárali atmosféru, ktorá sa len ťažko opisuje slovami.
Vystupuje a nastupuje tu len zopár ľudí. Nachádza sa tu menšia rybárska dedina, pár kilometrov ciest a funkčné letisko. Ostrov má skôr strategický než turistický význam – slúži najmä rybolovu a ako dôležitý bod v severnom Atlantiku, najmä vďaka svojej polohe na okraji nórskeho územia a funkčnému letisku.
Fun fact: V roku 2002 bol neďaleko ostrova Røst objavený korálový útes Røst Reef s dĺžkou približne 43 kilometrov – jeden z najväčších studenovodných korálových útesov na svete.
Kde to sme?
Slnko zapadá a nás čaká ešte viac než hodina plavby na ostrov Værøy, konkrétne do prístavu v dedinke Sørland.
Hneď po vylodení si autom prechádzame niekoľko miest, ktoré by podľa mapy mohli ponúknuť vhodné zázemie na prespatie v stane. Ideálne miesto však nachádzame až na severnej strane ostrova, úplne na konci cesty. Je tu pokoj, ticho, krásna scenéria a sme tu takmer úplne sami. Bonusom sú verejné toalety s tečúcou vodou len kúsok od miesta, kde nocujeme.
Veľmi rýchlo si uvedomujeme, aký malý a kompaktný ostrov Værøya v skutočnosti je. Má rozlohu približne 19 km², žije tu len okolo 700 obyvateľov a nachádzajú sa tu v podstate len dve obývané dediny – Sørland a Nordland. Cestná sieť má len niekoľko kilometrov a všetko pôsobí jednoducho, pokojne a pomaly.
Aj keď už slnko dávno zapadlo, stále máme svetlo. Počas leta tu totiž slnko neklesá veľmi nízko pod horizont. Po prebaľovaní a rozkladaní stanu nakoniec zaspávame, unavení po celom dni. Noc bola pomerne príjemná a teplá, no neobišlo nás niekoľko kratších dažďov.
Ráno sušíme, čo sa dá. Strecha nášho auta sa mení na malú improvizovanú kuchynku. Raňajkujeme s výhľadom na neďaleký neobývaný ostrov Mosken.
Neďaleko sa nachádza aj dnes už nefunkčné letisko, zatvorené pre nevyspytateľné a náhle zmeny vetra. Jeho okolie dnes slúži ako ideálne miesto na kempovanie.
Håen
Ráno sa počasie mierne zlepšilo, no predpoveď je neúprosná – počas dňa sa očakáva narastajúca oblačnosť. Presúvame sa späť do dedinky Sørland a parkujeme na menšom parkovisku za dedinou, odkiaľ začína väčšina turistických trás.
Naším cieľom je vrch Håen (438 m), známy výhľadmi na západnú časť ostrova. Na vrchole sa nachádza vojenský radar a vedie sem aj cesta s názvom Natoveien. „Veien“ znamená v nórčine cesta a názov napovedá o jej pôvode. Táto cesta by ponúkala pohodlný výstup až na vrchol, avšak jej úvodná časť vedie tunelom v masíve kopca a vstup do tunela je zakázaný – či už pešo alebo autom.
Oficiálna turistická trasa vedie strmými trávnatými svahmi a až neskôr sa napája na cestu. Výstup nie je náročný, chodník je udržiavaný a trasa prehľadná aj za horšej viditeľnosti. Po približne hodine dorážame na vrchol. Okrem vojenskej základne nás tu čaká len hustá hmla. Z výhľadov nevidíme absolútne nič.
Za dobrého počasia sa odtiaľto ponúkajú scenérie, ktoré niektorí nazývajú aj „Nusa Penida Nórska“, keďže pripomínajú pohľad na známu pláž Kelingking Beach na ostrove Nusa Penida v Indonézii.
Po hrebeni
Na vrchole Håen ešte chvíľu čakáme v nádeji, že sa mraky aspoň čiastočne roztrhnú. Po čase je však jasné, že počasie sa meniť nechystá, a tak sa rozhodujeme pokračovať ďalej.
Z vrcholu Håen sa vydávame po hrebeni smerom na sever k vrcholu Hornet (346 m). Spočiatku kráčame stále v hmle, no postupne sa počasie začína umúdrovať. V tejto fáze si konečne uvedomujeme, čo máme po ľavej ruke – strmé a miestami veľmi exponované útesy padajúce priamo do mora. Pre istotu dávame psa na vodítko.
Po pravej strane sa naopak rozprestierajú miernejšie, trávnaté svahy klesajúce smerom k dedinke Sørland. Až pri zostupe sa hmla definitívne začína trhať a my sa dočkáme aspoň čiastočných výhľadov. V popredí sa ukazuje vrchol Hornet, za ním ostrov Mosken a v diaľke hlavné ostrovy súostrovia Lofoty.
Po zostupe sa bez ďalších zachádzok vraciame späť do dedinky Sørland. Sme unavení, predsa len máme za sebou viacero presunov aj túru v premenlivom počasí. Kúsok od miestnej požiarnej stanice parkujeme auto a varíme si jednoduchý obed.
Poobede sa počasie postupne začína zlepšovať, a tak využívam príležitosť a vzlietam s dronom. Spočiatku sa mi darí nafotiť len bližšie okolie a vojenskú stanicu na vrchole Håen, no s ustupujúcimi mrakmi sa otvárajú aj vzdialenejšie pohľady. Nakoniec sa mi podarí zachytiť aj západnú časť ostrova, ktorú sme pre hmlu počas túry nevideli. Práve z výšky je jasne viditeľné, aké členité pobrežie ostrov ponúka a že sa tu nachádza niekoľko naozaj pekných pláží.
Podvečer sa presúvame späť do prístavu, kde čakáme na ten istý trajekt, ktorý nás sem priviezol predchádzajúci deň. Tentoraz nás však čaká plavba smerom k už známejším a turisticky frekventovanejším častiam súostrovia Lofoty.
Táto medzizastávka na konci sveta stála za to. Røst bol mystický už z paluby trajektu a Værøya je kapitola sama o sebe. Ťažko opísateľné miesto, o to viac jedinečné. Za tých 0 NOK to stálo určite.