Sever Nórska ponúka nespočetné množstvo prírodných divov, no niektoré z nich zostávajú mimo hlavných turistických trás. Jedným z takýchto miest sú práve pereje Marmorslottet – mramorová roklina vyhĺbená riekou do bieleho kameňa, ktorá pôsobí takmer neskutočne. Naša návšteva bola krátkou zachádzkou počas presunu naprieč severom krajiny, no zanechala silný dojem.
Ráno pri polárnom kruhu
Budíme sa v meste Mo i Rana, len kúsok od polárneho kruhu. Dnes nás čaká presun až do prístavného mesta Bodø, odkiaľ máme rezervovaný trajekt na ostrov Værøy. Časový harmonogram je pevný, a preto volíme rozumnú trasu po hlavnom ťahu E6, ktorý vedie severným vnútrozemím. Alternatívy by znamenali viacero trajektov a zbytočné komplikácie.
Aj napriek tomu si neodpúšťame jednu menšiu zachádzku – výlet k perejám Marmorslottet.
Cesta k Marmorslottet a parkovanie
Po niekoľkých kilometroch z E6 odbočujeme v mestečku Røsvoll na cestu číslo 7366. Odtiaľ pokračujeme doľava na cestu 7370, ktorá sa tiahne popri jazere Langvatnet. Cesta je úzka, no spevnená, a v skorých ranných hodinách takmer bez premávky.
Pokračujeme až na miesto, kde sa cesta výrazne stáča doľava a zároveň mostom prekonáva rieku Glomåga. Ešte pred mostom odbočujeme z hlavnej cesty a pokračujeme popri rieke po nespevnenej komunikácii, ktorá pozvoľna stúpa až na malé parkovisko.
Mysleli sme si, že takto skoro ráno budeme na mieste sami, no mylili sme sa. Práve keď vystupujeme z auta, od perejí sa už vracia pár nemeckých turistov. Využívam príležitosť a rýchlo sa informujem o trase a podmienkach.
Parkovanie sa tu platí výhradne cez QR kód umiestnený na informačnej tabuli. Je potrebný mobil s aktívnymi dátami, platobná karta a najmä trpezlivosť – signál bol na tomto mieste naozaj slabý. Po niekoľkých pokusoch však platba prebehne úspešne a my sa môžeme vydať na cestu.
Chodník k perejám
Chodník začína po pravej strane parkoviska. Najprv obchádza niekoľko stavieb nad parkoviskom a následne pokračuje priamo dnom doliny. Trasa mierne stúpa a vedie príjemným lesným terénom. Po ceste prekonávame niekoľko menších potôčikov a dva až tri kratšie strmšie úseky, no celkovo ide o nenáročnú prechádzku.
Za menej než dvadsať minút prichádzame k rázcestiu, kde sa nachádza jasne označená odbočka s nápisom Marmorslottet. Odbáčame doľava. Chodník najskôr vedie po rovine a cez niekoľko mokradí, ktoré sú prekryté drevenými mostíkmi. Následne sa dostávame nad koryto rieky Glomåga, kde trasa začína výraznejšie klesať.
Povrch sa mení na blatovo-kamenný, miestami s odhalenými koreňmi stromov. Čím sme bližšie k rieke, tým je terén klzkejší a technickejší. Nie je to nič extrémne, no vyžaduje si sústredenie a opatrnosť pri každom kroku.
V závere trasy prichádzame k úseku, kde chodník obchádza väčšie balvany – pravdepodobne pozostatky silnejších povodní. Aj toto miesto sa však dá zvládnuť bez väčších problémov. Od parkoviska až sem sme to absolvovali s Ibom vo svojom turistickom popruhu navolno, no v týchto pasážach ho už dávame na vodítko. Rieka je už veľmi blízko a hladké, vodou vybrúsené kamene sú extrémne šmykľavé. Pád človeka či psa do rieky by tu mohol mať fatálne následky.
Farby nevýdané
Skalné formácie v okolí perejí sú fascinujúce. Voda tu po tisíce rokov modelovala biely mramor do hladkých, zvlnených tvarov, ktoré pôsobia takmer ako sochy. Krása tohto miesta však ide ruka v ruke s jeho nebezpečenstvom – povrch je extrémne klzký a k problému stačí malá nepozornosť. Za zmienku stoja aj farby, ktorými to tu hrá. Voda má až neuveriteľne tyrkysovú farbu a svetlo, ktoré sa na nej odráža, zafarbuje už aj tak zvláštne sfarbené kamene do pre oko neobvyklých odtienov.
Človek si tu naplno uvedomí silu prírody a hlavne to, čo dokáže kombinácia času a neustáleho prúdu vody. Marmorslottet nie je atrakcia s vyhliadkovými plošinami a zábradliami, ale surový kus severného Nórska, ktorý si zachoval svoju divokosť.
Trávime tu zopár desiatok minút. Ja si neodpúšťam krátky let s dronom a naskytá sa mi pohľad na toto miesto aj z vtáčej perspektívy. Na obrazovke sa otvára výhľad na pokračovanie doliny a okolité vrchy. Žiaľ, viac času nemáme, a tak sa pomaly vraciame po tej istej trase späť k autu.
Ibo dáva tomuto výletu symbolickú bodku, keď sa tesne pred parkoviskom okúpe v jednom z menších potokov, ktoré križujú chodník. Následne sa nezabudne vyváľať na zemi, čím definitívne spečatí svoj osud – polárny kruh tak prekonáva špinavý ako prasa.
Záver
Marmorslottet je krátka, no veľmi silná zastávka počas roadtripu severným Nórskom. Nenáročný prístup, surová krása mramorových perejí a minimálny turistický ruch z neho robia miesto, ktoré sa oplatí navštíviť aj pri nabitom programe. Treba však rátať s klzkým terénom a správať sa s rešpektom – k prírode aj k sile rieky.
Fakty k túre:
- čas chôdze k perejám: približne 20 minút jedným smerom
- dĺžka trasy: krátka a nenáročná, vhodná aj ako rýchla zachádzka z hlavnej cesty
- terén: lesný chodník, mokrade, blatisté a kamenisté úseky
- parkovanie: platené