Nočné presuny autobusom majú v Južnej Amerike dlhú tradíciu a pre cestovateľov sú často najpraktickejšou možnosťou, ako prekonať veľké vzdialenosti. Nás počas našej prvej návštevy Argentíny čakal hneď na začiatku pobytu približne 12-hodinový presun z Córdoby do Salty.
Do Córdoby sme prileteli okolo obeda, takže pred večerným odchodom autobusu nám ostávalo niekoľko hodín. Napriek tomu sme museli konať rýchlo – čakalo nás totiž viacero dôležitých úloh.
Prvé kroky v neznámom meste
Z letiska si voláme taxík a hneď mierime na autobusovú stanicu Terminal de Ómnibus de Córdoba. Taxikárka nám počas jazdy dáva priebežne rôzne cenné rady – predsa len, v tomto meste aj v tejto krajine sme obaja úplne prvýkrát.
Po vystúpení z taxíka sa s nami lúči a my sa vrháme do útrob autobusovej stanice. Na rozdiel od letiska sa tu ocitáme na úplne novom, neprebádanom území. Situáciu komplikujú hneď dve veci: naša neznalosť španielčiny a batožina, ktorú musíme zatiaľ ťahať všade so sebou.
Keďže nás ešte čaká výber peňazí vo Western Union, kúpa lístkov a rýchla večera, prvé, čo riešime, je úschovňa batožiny. S ťažkými kuframi by to jednoducho nešlo. Po pár minútach blúdenia ju našťastie nachádzame a s úľavou tu nechávame batožinu, ktorá nás výrazne brzdila. Milým prekvapením je, že úschovňa sa platí až pri vyzdvihnutí kufrov – v tom momente sme totiž ešte nemali vo vrecku ani jeden argentínsky peso.
Peniaze, lístky a jazyková bariéra
Ďalšie kroky vedú do Western Union, kde si za výhodný kurz vyberáme naše prvé argentínske pesos. Odtiaľ sa vraciame späť na autobusovú stanicu k okienku, kde si vyzdvihujeme vopred rezervované lístky.
Slečna za okienkom, samozrejme, nehovorí inak ako po španielsky, a tak opäť bojujeme s komunikáciou. Máme len bankovky veľkých nominálov a nemá nám z čoho vydať. Skúšam situáciu zachrániť tým, že jej ponúkam drobné doláre. Najprv ich odmieta, no následne jej kolegyňa naznačí, nech ich zoberie. Predsa len, nachádzame sa v krajine, kde sa dá dolár na neoficiálnom trhu predať veľmi výhodne.
Vybojované. Lístky máme, dostali sme aj základné inštrukcie a dúfame, že nájdeme správny odchodový terminál a autobus nám neujde.
Chaos, ale zvládnuteľný
V neďalekom obchodnom centre si kupujeme rýchlu večeru a vraciame sa späť na stanicu, kde si z úschovne vyzdvihujeme batožinu. Naše ďalšie kroky vedú rovno k odchodovému terminálu.
Tu panuje najväčší chaos z celej stanice. Každý hľadá svoj spoj, ľudia sa tlačia s veľkými kuframi, všade prebieha dynamický dialóg, ktorému však my nerozumieme ani slovo. Niekoľkokrát sa rukami-nohami pýtame, či sme na správnom mieste, no miestni nás upokojujú, že všetko je v poriadku.
Konečne pristavujú autobus. Cestujúci sa začínajú stavať do radu. Jeden z vodičov organizuje ľudí, druhý nakladá batožinu. Autobus má len jeden batožinový priestor, takže kufre treba zoradiť podľa destinácií cestujúcich.
Keď príde rad na nás, odovzdávame batožinu a dostávame malý papierový lístok. Vodič od nás pýta nejaké peniaze. Netušíme, či ide o poplatok za batožinu alebo o tringelt – a už vôbec netušíme, koľko presne chce. Nakoniec sa nejako dohodneme a plní očakávania nastupujeme do autobusu.
Komfort na argentínsky spôsob
Autobus má dve poschodia. Spodné je určené pre nás a zopár ďalších spolucestujúcich – s pohodlnými sedadlami, ktoré sa dajú sklopiť takmer do ležiacej polohy. Nie je to posteľ, ale pohodlie je viac než slušné. Horné poschodie má klasické sedadlá.
Celý autobus má tmavé sklá, takže podvečer je výhľad už dosť obmedzený. Sedadlá sú vybavené USB portmi, čo ma osobne veľmi potešilo, no nie je úplne jasné, či ide o všeobecný štandard. Pod nohami je menší úložný priestor a všetko je navrhnuté prakticky, s dôrazom na efektívne využitie miesta.
Po chvíli nastupovania ďalších cestujúcich vyrážame. Autobus pomerne rýchlo opúšťa mesto a pomaly, ale isto smeruje na sever.
Klimatizácia, zastávky a noc na cestách
Veľmi rýchlo zisťujeme to, na čo upozorňovali aj skúsenosti z internetu. Autobus je klimatizovaný – čo je fajn – no teplota ide do extrémov, pokojne okolo 18 °C. Na spanie nič ideálne.
Našťastie sme pripravení. V príručnej batožine máme ľahké spacáky, ktoré nám doslova zachraňujú noc. Vďaka nim dokážeme počas jazdy aspoň trochu pospať.
Autobus po ceste robí viacero krátkych zastávok – väčšinou na benzínkach alebo pri menších obchodoch na okrajoch miest a dedín. Na každej prestávke je možné vystúpiť, trochu sa prejsť, natiahnuť sa, kúpiť si niečo pod zub alebo ísť na toaletu. Zastávky sú krátke, len niekoľko minút.
Jedna dlhšia zastávka je v meste San Miguel de Tucumán, kde autobus stojí na klasickom autobusovom termináli v centre mesta. Niektorí cestujúci vystupujú, iní nastupujú. Hoci tieto zastávky robia cestu zaujímavejšou, výrazne narúšajú snahu spať dlhšie než dve či tri hodiny v kuse.
Napriek tomu cesta ubieha relatívne rýchlo a väčšinu z nej aj tak nakoniec prespíme. V autobuse nie je žiadny zábavný systém, takže ak si chcete pozrieť film alebo skrátiť čas, musíte sa spoľahnúť na vlastný mobil či tablet.
Príchod do Salty
Nad ránom odhrniem závesy na okne a naskytne sa mi úplne iný pohľad než v okolí Córdoby. Krajina je menej zelená a na horizonte sa črtajú prvé kopce Ánd.
Krátko nato úspešne zastavujeme na autobusovej stanici Terminal de Ómnibus de Salta. Nočný presun je za nami. My si na základe lístka vyberáme našu batožinu a taxíkom smerujeme do centra mesta.
Záver
Nočný presun autobusom z Córdoby do Salty hodnotíme ako viac-menej príjemnú skúsenosť, ktorá sa pri dobrej príprave dá bez väčších problémov absolvovať. Hoci existujú pohodlnejšie spôsoby dopravy – napríklad vnútroštátne lety – autobus zostáva ekonomicky veľmi výhodnou alternatívou, najmä pri cestovaní na dlhšie vzdialenosti.
Zároveň ide o formu presunu, ktorá ponúka autentický pohľad na krajinu a miestny spôsob cestovania. Nočná jazda, zastávky po ceste, ranný pohľad na meniacu sa krajinu a prvé obrysy Ánd na horizonte sú presne tie drobnosti, ktoré robia cestovanie po Argentíne o niečo pestrejším a zapamätateľnejším.
Praktické rady k cestovaniu autobusom v Argentíne
- Ak je to možné, rezervujte si lístky vopred cez internet. Ak sa dá, zvoľte si požadovaný komfort cestovania, najmä pri dlhších presunoch.
- V nočných autobusoch je reálne zima – pripravte sa na to (mikina, deka, spacák).
- Zoberte si so sebou dostatok tekutín a malý snack a powerbanku.
- Základné informácie o destinácii majte napísané aj na papieri – výrazne to uľahčí komunikáciu s personálom.
- Majte jasný plán, čo urobíte po príchode do destinácie – kam pôjdete z autobusovej stanice, aký taxík si zavoláte a kam vás má odviezť.