Počas nášho pobytu v Ekvádore sme si vyskúšali všelijaké aktivity – presuny, vodopády, pláže, krátke výlety aj spoznávanie miestnej kultúry. Na poriadny horský trek sa nám však celý čas akosi nepodarilo dostať. A tak si deň pred odletom dávame za cieľ zdolať aspoň jednu miestnu sopku.
Logicky vyberáme niečo jednoduché, bez technických pasáží a zložitej logistiky. Voľba padá na Pasochoa – vyhasnutú sopku neďaleko Quita. Podľa sprievodcov na internete ide o obľúbenú destináciu vhodnú najmä na aklimatizáciu pred väčšími a vyššími výstupmi. Znie to lákavo. Takmer ideálna „rozcvička“. Hračka.
Realita však, ako sa čoskoro ukáže, býva často o niečo pestrejšia, než napovedajú stručné popisy v sprievodcoch.
Sopka Pasochoa
Sopka Pasochoa dosahuje výšku približne 4 200 m n. m. a nachádza sa v chránenej oblasti známej najmä svojou výnimočnou vegetáciou. Na jej svahoch sa mieša horský oblačný les, hustá andská džungľa, trávnaté pásma aj typická vysokohorská vegetácia páramo. Práve vďaka tomu je výstup pestrý a zaujímavý prakticky od prvých metrov.
Skoro ráno
Na túru vyrážame skoro ráno. Autom prichádzame ku kempu Secret Garden Cotopaxi, kde chceme zaparkovať. Keďže si nie sme istí, ako to tu funguje s parkovaním, auto nechávame radšej na kraji cesty pred pozemkom kempu. Spoločnosť nám tu robia len miestne lamy.
Chvíľu nám trvá, kým nájdeme správny nástup na chodník. Po približne dvadsiatich minútach blúdenia sa nám však konečne podarí napojiť na správnu trasu. Náš výškomer ukazuje 3 450 m n. m. a výstup sa môže začať.
Hustá džungľa a rýchle stúpanie
Úvod výstupu vedie skutočne hustou džungľou. Chodník je úzky a má pomerne svižné stúpanie. Vzduch sa tu takmer nehýbe a vysoká vlhkosť dáva zabrať. Aj keď nie je vyslovene teplo, potíme sa prakticky od prvých minút.
Asi po hodine sa chodník postupne vymotáva z džungle do otvorenejších, trávnatých častí. Po pravej ruke sa nám začínajú otvárať výhľady na protiľahlý svah a menší vodopád v doline. Je však obdobie sucha, takže namiesto mohutného prúdu ide skôr o jemný pás vody stekajúci po skalách.
Pohodlnejší úsek a prvé stretnutia
Po ďalšej polhodinke sa chodník napája na širšiu spádnicu, pravdepodobne kedysi zjazdnú aj autom. Táto časť trasy vedie takmer až do sedla v hlavnom hrebeni. V porovnaní s úvodom je výrazne pohodlnejšia a vďaka otvorenému terénu nás konečne začína vysušovať jemný vánok.
Spádnica nás postupne vyvedie do výšky približne 3 850 m n. m. Tu končí a odpája sa z nej opäť relatívne úzky a strmý chodník, ktorý pokračuje priamo na hrebeň. Práve v týchto miestach stretávame prvých ľudí vracajúcich sa z vrcholu. Ich smerovanie je už opačné – všetci, ktorých míňame, vyrážali ešte oveľa skôr ako my.
Výška sa ozýva
V týchto výškach začíname naplno vnímať, koľko sme už nastúpali. Postup si vyžaduje čoraz častejšie prestávky. V miestach, kde sa chodník napája na hrebeň, si preto dávame dlhší oddych a dúfame, že ďalší postup už následne bude jednoduchší.
Realita je však iná. Nachádzame sa vo výške okolo 4 000 m n. m. a predchádzajúce dni sme aklimatizácii nevenovali veľa pozornosti. Táto chyba si začína vyberať svoju daň. Pauzujeme stále častejšie a na morálke nepridáva ani fakt, že stretávame ďalšie skupiny, ktoré sa už vracajú z vrcholu.
Stále diskutujeme, či pokračovať alebo sa otočiť späť. Napokon však zvíťazí ego a rozhodneme sa ísť ďalej. Objavujú sa síce prvé mraky, no vietor ich zakaždým rýchlo rozfúka, takže počasie nám zatiaľ praje.
Boj o posledné metre
Záverečné metre sú doslova na nevydržanie. Zastavujeme pomaly každých tridsať metrov a aj keď máme cieľ už na dohľad, každý krok je boj.
Dá sa povedať, že cestou hore sme takmer „skapali“, Nakoniec to však zvládneme a stojíme na vrchole. Trávime tu pomerne dosť času – výhľady sú pekné, miesto si zaslúži aj pár záberov z drona a v neposlednom rade si doprajeme zaslúžený oddych.
Návrat späť
Po čase sa lúčime s vrcholom a vraciame sa späť po rovnakej trase. Cesta dole je bezproblémová a v porovnaní s výstupom výrazne príjemnejšia – prestávky už takmer nie sú potrebné. K autu sa dostávame skôr, než sme čakali.
Hoci sme tomu počas výstupu viackrát neverili, túra sa nakoniec podarila. Môžeme si tak povedať, že v Ekvádore sme sa nielen flákali, ale máme za sebou aj aspoň jeden poctivý výstup na sopku. A hoci je Pasochoa v krajine plnej oveľa vyšších vrcholov skôr „nenápadná“, pre nás zostane silným a zapamätateľným zážitkom.
Základné fakty o túre a sopke Pasochoa
- Typ: vyhasnutá sopka
- Poloha: južne od Quita, Ekvádor
- Nadmorská výška vrcholu: cca 4 200 m n. m.
- Výška nástupu na trasu: cca 3 450 m n. m.
- Prevýšenie: približne 750 m
- Čas výstupu: 3–4 hodiny (podľa tempa a aklimatizácie)
- Čas zostupu: 2–3 hodiny
- Obtiažnosť: fyzicky stredne náročná (kvôli výške)
- Technická náročnosť: nízka
- Typ terénu: džungľa, oblačný les, trávnaté pásma, páramo
- Vhodné na: aklimatizáciu pred vyššími výstupmi