Naše putovanie čílskou krajinou sa postupne dostáva do svojej druhej polovice a my sa po prekročení Ánd dostávame až k Tichému oceánu, konkrétne do prístavného mestečka Mejillones, len kúsok severne od Antofagasty. Mestečko samo o sebe pôsobí nenápadne, no stačí sa pozrieť smerom k oceánu a je jasné, že hlavným lákadlom tohto miesta je mohutný masív Penínsuly de Mejillones, vyrastajúci priamo z mora. Dominuje horizontu a neustále priťahuje pozornosť. Už po pár hodinách v meste bolo jasné, že výlet na tento polostrov je len otázkou času.
Výlet na polostrov
Na polostrov vyrážame autom priamo z Mejillones. Cesta je po celý čas spevnená, no zároveň pomerne úzka a miestami naozaj výrazne strmá a kľukatá. Niet sa čomu čudovať – vedie len kúsok pod miestnym vrcholom Morro Mejillones, ktorý sa dvíha nad okolitý oceán až do výšky 751 metrov.
Práve na jeho vrchole sa nachádzajú vojenské a navigačné zariadenia vrátane radarov a majáka, ktoré naznačujp strategický význam tohto miesta. Počas jazdy sa pred nami neustále otvárajú nové výhľady – na jednej strane suchá, nehostinná púšť Atacama, na druhej nekonečný Tichý oceán. Kontrast medzi týmito dvoma svetmi je tu mimoriadne silný a pôsobí až neskutočne. Po dvojdňovom prechode Ánd ho vítame s otvorenou náručou.
Strategické miesto s vojenskou minulosťou
Península de Mejillones nie je výnimočná len svojou surovou krajinou, ale aj významnou prírodnou hodnotou. Južná časť polostrova je súčasťou národného parku Morro Moreno, ktorý chráni jedinečný ekosystém miesta, kde sa extrémne suchá púšť Atacama stretáva s oceánom. Práve tu nachádzajú útočisko mnohé druhy vtákov, morských cicavcov a pobrežnej fauny, vďaka čomu má polostrov dôležité miesto aj z hľadiska ochrany prírody.
Popri prírodnom význame však zohrával polostrov odjakživa aj kľúčovú strategickú úlohu. Jeho poloha umožňuje kontrolu námorných trás pozdĺž severného pobrežia Čile, čo sa výrazne prejavilo najmä v 19. storočí počas vojny Čile proti Peru a Bolívii.
Jedným z najvýraznejších miest na poloostrove je Mirador Punta Angamos, vyhliadka nachádzajúca sa na konci cesty vedúcej naprieč polostrovom. Okrem pôsobivých výhľadov sa tu nachádzajú aj historické pobrežné delá, ktoré dodnes pripomínajú vojenský význam poloostrova. Kým si tu čítame informačné tabule, ticho tohto miesta občas preruší neidentifikovateľný zvuk prichádzajúci z neďalekých útesov. Pri všetkej snahe nedokážeme určiť, čo je pôvodom týchto zvukov.
Konečne dáka pláž
Z vyhliadky sa strmou cestou presúvame na neďalekú pláž Punta de Cuartel. Zjazd k moru je zážitok sám o sebe – suchá kamenistá krajina sa postupne mení a oceán sa približuje s každým prejdeným metrom. Cesta je čím bližšie k oceánu, tým strmšia. Napokon veľmi strmou pasážou ústi priamo na pláž.
Pláž Punta de Cuartel má úplne iný charakter než pláže, ktoré sme doteraz poznali. Nie je to turistické miesto, skôr priestor, kam chodia miestni obyvatelia na pikniky a pokojné popoludnia.
Oceán tu má neskutočne zelenú farbu, ktorá v kontraste s okolitou púštnou krajinou pôsobí až neskutočne. Najväčším zážitkom však bolo niečo úplne iné. Pri plávaní v oceáne si Iva všimla, že akési stvorenie pláva priamo popri pláži. Nie malá rybka, nie delfín, ale rovno morský lev (často nesprávne označovaný ako mrož). Neváham, dávam si potápačské okuliare a smerujem za týmto stvorením v nádeji, že sa mi ho podarí vidieť zblízka.
Napokon je však zviera plachejšie, než by som čakal, a vo vode nemá najmenší problém vyhnúť sa mi a rýchlo odplávať do bezpečnej vzdialenosti. Stretnutie so zvieraťom sa tak celkom nepodarilo, no vďaka jeho prítomnosti konečne chápeme, aké zvuky sme počuli na vyhliadke. Boli to práve prejavy tohto, pre nás pomerne exotického stvorenia. Zážitok vidieť ho vo voľnej prírode sa nakoniec stal highlightom dňa.
Na pláži sme nakoniec strávili celé popoludnie a dokonca sa nám podarilo aj trochu opáliť. A hoci mala voda skôr svieži charakter, niekoľkokrát sme sa v nej aj vykúpali.
Záver
Península de Mejillones je presne tým miestom, ktoré si vyberiete náhodou a až na mieste si uvedomíte, že stojíte na území s hlbokým historickým a vojenským významom, dôležitou úlohou v ochrane prírody a zároveň na mieste, ktoré spája ikonickú púšť Atacama s Tichým oceánom.
Všetko sa tu mieša dokopy a vôbec to neprekáža. Práve naopak, vytvára to jedinečnú a nezabudnuteľnú atmosféru, ktorú si z tohto miesta odnášame.
Ako bonus zostáva v pamäti stretnutie s morským levom – krátky, nečakaný moment, ktorý celý výlet symbolicky uzatvára.