Cestovanie so psom autom je pre nás dnes úplnou samozrejmosťou. Nebolo to tak však od začiatku. Tak ako pri väčšine vecí so psom, aj tu sa potvrdilo, že najdôležitejšia je trpezlivosť, postupné zvykanie a schopnosť prispôsobiť sa konkrétnemu psovi. Náš Ibo dnes zvláda dlhé presuny bez problémov, no cesta k tomu viedla cez množstvo kratších jázd, pokusov, omylov a postupného hľadania toho, čo mu – a nám – funguje najlepšie.
Postupné zvykanie na auto
Aj u nás platilo, že začiatky boli opatrné. Krátke jazdy po meste, výlety do blízkeho lesa alebo na miesto, kde ho čakala prechádzka, boli ideálnym spôsobom, ako si Ibo začal auto spájať s niečím pozitívnym. Postupne sme jazdy predlžovali a dnes už pre neho nie je problém ani niekoľkohodinový presun.
Dôležité bolo neponáhľať sa. Najskôr len nastúpiť do auta, posedieť si, neskôr krátka jazda a až potom dlhšie trasy. Vďaka tomu dnes cestovanie autom nevníma ako stres, ale ako prirodzenú súčasť nášho spoločného fungovania.
Ako riešime bezpečnosť počas jazdy
Bezpečnosť psa v aute je téma, ktorú nemožno obísť. Aj keď sa priznáme, že občas zhrešíme a pri veľmi krátkych presunoch v rámci mesta psa vezieme bez akýchkoľvek bezpečnostných prvkov, nikdy z toho nemáme dobrý pocit. Práve ten je pre nás jasným signálom, že to nie je rozumné riešenie.
Na dlhších trasách je pre nás zabezpečenie psa úplná samozrejmosť.
Textilná vanička do auta
Najčastejšie používame textilnú vaničku na zadných sedadlách. Je praktická, chráni interiér auta a zároveň vytvára pre Iba jasne vymedzený priestor, v ktorom sa cíti komfortne. Vanička je upevnená k sedadlám a doplnená o možnosť pripnutia psa na postroj.
Toto riešenie sa nám osvedčilo najmä pri road tripoch a dlhších presunoch, kde Ibo väčšinu času pokojne leží alebo sleduje dianie okolo seba.
Za výhody tohto riešenia považujeme najmä nízku hmotnosť a skladnosť vaničky. Jej údržba je zároveň veľmi jednoduchá – raz za čas ju stačí z auta vybrať a oprať v bežnej práčke. Asi najviac sa nám na tomto riešení páči možnosť udržiavať kontakt so psom aj počas jazdy. Iba máme ako spolujazdca neustále pod kontrolou a vieme rýchlo reagovať v prípade akýchkoľvek problémov.
Existujú aj podobné riešenia navrhnuté na umiestnenie do kufra áut v prevedení kombi. Mnohé modely vaničiek sú zároveň modulárne a dajú sa rôzne upraviť – napríklad zmenšiť na polovičný profil alebo rozdeliť deliacou priečkou na dve časti, čo umožňuje prepravu dvoch psov bez toho, aby museli bojovať o svoj priestor.
Prepravná klietka
Prepravnú klietku sme využívali intenzívne najmä v období, keď sme Iba na klietku zvykali. Dôvodom nebolo len cestovanie autom, ale aj príprava na lietanie, kde je v prípade Iba klietka nevyhnutnosťou.
Práve vďaka tomu dnes klietku nevníma negatívne a berie ju ako svoj bezpečný priestor. Aj keď ju v aute dnes používame menej, v určitých situáciách – napríklad pri veľmi dlhých presunoch – má stále svoje miesto.
Neodškriepiteľnou výhodou klietky je jej bezpečnosť. Pes vezúci sa v aute má takto svoju vlastnú „pevnosť“, ktorá je v prípade nehody na nezaplatenie. Zároveň je to však aj jej nevýhoda – klietka je veľká a ťažká a pri dlhších presunoch nám bola často skôr na obtiaž. Rátať s ňou treba počas celého času dovolenky.
Výbava, ktorú so sebou vozíme
Na dlhšie cesty máme pre Iba vždy pripravenú základnú výbavu, bez ktorej by sme sa na cestu nevydali.
Samozrejmosťou je:
- dostatok vody a jeho cestovné misky,
- krmivo alebo pamlsky,
- obojok, postroj a vodítko na venčenie počas prestávok,
- svietiaci obojok,
- podložka (ideálne s absorpčnou schopnosťou) alebo deka,
- sáčky na exkrementy, prípadne vlhčené utierky.
Aby sa počas jazdy nenudil, dávame mu do vaničky aj jeho obľúbenú hračku. Aj takýto detail dokáže spraviť dlhú cestu pokojnejšou.
Nevoľnosť počas jazdy
Aj my sme si prešli obdobím, keď Ibo jazdu autom nezvládal úplne ideálne. Nevoľnosť, slintanie alebo nepokoj nie sú u psov ničím výnimočným, najmä v mladšom veku.
U nás sa osvedčilo niekoľko jednoduchých zásad: nekrmiť psa tesne pred jazdou, jazdiť plynulo a robiť pravidelné prestávky. S pribúdajúcimi skúsenosťami problémy postupne vymizli a dnes už nevoľnosť prakticky neriešime.
Ak by však problémy pretrvávali, určite má zmysel poradiť sa s veterinárom.
Pes v aute bez dozoru – častá a nebezpečná chyba
Na tomto mieste považujeme za dôležité upozorniť na jednu pomerne častú chybu, s ktorou sa stretávame nielen na cestách, ale aj na parkoviskách. Ide o ponechávanie psa v aute bez dozoru.
Aj keď sa môže zdať, že ide len o krátku zastávku, rizík je hneď niekoľko. Pes môže byť bez prítomnosti majiteľa nervózny a vystresovaný, čo sa môže prejaviť kňučaním, snahou dostať sa z vaničky alebo nepredvídateľným správaním.
Veľkým rizikom je aj nekontrolovaná zmena teploty v aute. V letných horúčavách, ale aj počas chladných dní na priamom slnku sa môže teplota v interiéri auta zmeniť veľmi rýchlo. Pri extrémoch – vysokých aj nízkych – môže byť takáto situácia pre psa doslova fatálna.
V neposlednom rade treba myslieť aj na to, že pes bez dozoru sa môže dostať z vaničky do iných častí interiéru auta, kde hrozí jeho zranenie alebo poškodenie vybavenia vozidla.
Ak je to čo i len trochu možné, psa v aute bez dozoru nenechávame. A ak už taká situácia nastane, malo by ísť o absolútne výnimočný a veľmi krátky časový úsek.
Záver
Cestovanie so psom v aute je pre nás dnes prirodzenou súčasťou života. Nie je vždy dokonalé a občas robíme kompromisy, no dlhodobá skúsenosť nás naučila, že bezpečnosť a pohoda psa by mali byť vždy na prvom mieste.
Ak si pes na auto zvykne postupne, má svoj priestor a cíti sa komfortne, cestovanie sa zmení zo stresu na spoločný čas, ktorý si viete užiť obaja.