Skorý letný výstup na vrchol Cima di Terrarossa (2420 m) bol jedným z tých dní, keď si človek opäť uvedomí, prečo má hory tak rád. Kombinácia skorého rána, ticha, ešte doznievajúcej zimy na konci júna a prítomnosti psa robí z takýchto túr silný zážitok, ktorý sa len ťažko opisuje jednou vetou.
Presun do Sella Nevea
Vyrazili sme autom z dedinky Log pod Mangartom, prešli cez hranice a pokračovali do talianskej horskej dedinky Sella Nevea. Odtiaľ sme strmou asfaltovou cestou vyšli na parkovisko pod chatou Rifugio Giacomo di Brazzà, ktoré sa nachádza vo výške približne 1500 m n. m.
Už pri aute bolo jasné, že nás čaká poctivý horský deň. Do cieľa sme mali vyše 900 výškových metrov a pomerne strmý výstup.
Keď vám pes povie „nie“
Ibo sa ráno vôbec netváril nadšene. Intenzívnou neposlušnosťou a neustálym vracaním sa k autu dával jasne najavo, že na žiadne dobrodružstvo nemá náladu. Prvé metre výstupu tak prebiehali v miernom napätí a s otázkou, či sme si tento cieľ nezvolili príliš optimisticky.
Všetko sa však zmenilo približne po tridsiatich minútach chôdze, keď sme dorazili k chate Rifugio Giacomo di Brazzà. Od tohto miesta sa chodník začal výraznejšie dvíhať a práve to Iba zjavne prebudilo.
Nekonečné serpentíny
Po ďalších zhruba dvadsiatich minútach sa chodník zlomil do strmých serpentín v relatívne prudkom svahu. Pokračovanie trasy bolo často záhadou – zospodu nebolo vidieť, kam chodník vedie. Každá ďalšia serpentína však vždy odhalila logické pokračovanie.
A že tých serpentín bolo neúrekom. Boli sme tu skoro ráno, a tak sme kráčali úplne sami. Spoločnosť nám robili len miestne kamzíky a občas sa ozval svišť.
Sedlo Forca di Terra Rossa
Postupne sa približujeme k sedlu Forca di Terra Rossa (2349 m). V posledných úsekoch pod sedlom sa objavuje prvý sneh z uplynulej zimy. Nie je ho veľa a dá sa bez problémov obísť.
Sedlo samotné je pomerne nevýrazné a výhľady sú tu ešte stále obmedzené. Práve tu nás dobehol prvý turista dňa – starší pán z Talianska. Komunikujeme rukami-nohami a rýchlo zisťujeme, že máme rovnaký cieľ. Je o niečo rýchlejší, a tak ho nechávame ísť vpredu.
Záver výstupu a vrchol
So stúpajúcou výškou snehu pribúda a niektoré úseky sú už celé pokryté bielou pokrývkou. Našťastie terén nie je príliš strmý a postup je stále bezpečný.
Vrchol Cima di Terrarossa je už na dohľad a výhľady sa postupne otvárajú. Objavujú sa síce prvé mraky, presne podľa predpovede počasia, no je jasné, že ich stihneme predbehnúť. A tak sa aj stalo.
Na vrchole si vychutnávam výhľady z tohto pre mňa nového miesta. Ibo si líha do trávy a oddychuje. Vytiahnem dron a robím niekoľko záberov aj z vtáčej perspektívy. Na vrchole trávime necelú polhodinu.
Návrat späť
Nakoniec balíme batoh a tou istou trasou sa vraciame späť. Tak ako nás výstup smerom hore potrápil, zostup ide výrazne lepšie. Skôr než sa nazdáme, stojíme opäť pri aute a s dobrým pocitom si doň sadáme a vraciame sa späť na ubytovanie.
Praktické poznámky k túre
Trasa na Cima di Terrarossa je technicky nenáročná a veľmi vhodná aj pre stredne veľkého alebo veľkého psa. Až na záverečné partie pri sedle Forca di Terra Rossa a samotný vrchol neobsahuje exponované úseky. Odporúčame použiť turistické vodítko a samozrejme aj turistický postroj pre psa.
Jediným faktorom, ktorý môže výstup skomplikovať, je sneh alebo ľad, najmä v skorom lete. Pred túrou sa preto určite oplatí overiť aktuálne podmienky na trase.
Cima di Terrarossa je krásnym cieľom pre tých, ktorí hľadajú poctivý horský výstup a zaslúžené výhľady – a zároveň trasu, ktorú zvládne aj pes.
Fakty o túre
- Vrchol: Cima di Terrarossa (2420 m n. m.)
- Pohorie: Júlske Alpy (Julské Alpy)
- Prevýšenie: približne 900–950 m
- Čas výstupu a zostupu: približne 6 hodín (tam aj späť)
- Štart: parkovisko pod chatou Rifugio Giacomo di Brazzà (cca 1500 m n. m.)