Po prechádzke v Belianskych Tatrách pred pár dňami prišla na rad aj trochu vzdušnejšia túra v srdci Vysokých Tatier. Za svoj cieľ sme si zvolili Kresaný roh, týčiaci sa nad Veľkou studenou dolinou.
Našu túru začíname v Starom Smokovci. Z pohodlnosti si kupujeme lístok na pozemnú lanovku, ktorá nás za približne 10 minút vyviezla na Hrebienok. Samozrejme, dalo by sa to aj po vlastných, no bola by to strata času aj energie. Z Hrebienka pokračujeme najprv po červenej značke, následne od rázcestia nad Rainerovou chatou po modrej značke a smerujeme do Veľkej studenej doliny. V mieste s názvom Brána, kde sa modrá značka dostáva malým mostíkom ponad potok na ľavú stranu doliny a následne pokračuje strmým stúpaním, sa zo značky odpájame a pokračujeme ďalej po ľavej strane potoka dnom doliny. Potok časom mizne v teréne, no my pokračujeme v nastolenom smere až k žľabu medzi Rovienkovou vežou a Kresaným rohom. Postup dolinou je príjemný, tempo svižné a nálada výborná. Počasie nám tiež praje.
Posledné metre do sedla sú prirodzene celkom strmé, no terén je pevný a skala suchá. Netreba dlho čakať a ocitáme sa v sedle Rovienkovom sedle. Zo sedla sa otvárajú výhľady do doliny Rovienky. Hrebeň na túto stranu spadá strmo do doliny. Na prechod cez hrebeň odporúčam radšej sedlo Malý Závrat. Pri pohľade na ďalšie stúpanie po hrebeni je nám jasné, že jednoduchá turistika je za nami. Terén sa postupne mení a s pribúdajúcou výškou rastie aj vzdušnosť celej túry.
Záver výstupu vedie po vzdušnom, exponovanom hrebeni až na vrchol. Pohyb je miestami technickejší, no stále sa dá nájsť bezpečná varianta cesty.
Vrchol sa nám nakoniec podarí zdolať a odmenou sú krásne výhľady na Javorové štíty, v pozadí sa dokonca ukazujú Ľadové štíty. Sadám si na vrchol, pozerám sa do Veľkej studenej doliny, ktorú máme ako na dlani a je mi jednoducho dobre. Presne pre tieto chvíle sa oplatí vyraziť do týchto výšin. Vrchol nie je veľmi priestranný a mnohé jeho časti sú značne exponované. Sme tu štyria a to je tak akurát pre tento priestor. Po dlhšom nasávaní energie okolitých kopcov balíme a vraciame sa naspäť rovnakou trasou.
Zostup plynie relatívne rýchlo. Bez väčších komplikácií sa vraciame späť do doliny a neskôr na Hrebienok. Ďalšia úspešná túra v mojom obľúbenom horstve je za mnou a pocit spokojnosti je presne taký, aký má po dobrom dni v horách byť.