Hneď na úvod jedno upozornenie: Tento článok opisuje síce atraktívnu horskú túru, no jej cieľ sa nachádza v území národného parku, v ktorom je pohyb mimo značených trás zakázaný. Takisto je tu úplne zakázaný pohyb so psom. Akékoľvek nasledovanie našej trasy môže viesť k udeleniu vysokej pokuty. Text slúži výhradne ako fotoreport za účelom priblíženia krás tejto oblasti.
Koniec leta 2024 ma po niekoľkých týždňoch strávených v Škandinávii priviedol späť na Slovensko. Prejazd cez Vysoké Tatry bol tak trochu povinnou jazdou a pri pohľade na siluety Belianskych Tatier bolo jasné, že sa tam treba aspoň na chvíľu zastaviť. Práve Nový vrch bol jedným z mála vrcholov v Belianskych Tatrách, na ktorom som ešte nestál, takže voľba cieľa bola viac-menej logická.
Ráno začíname v Tatranskej Javorine. Okolo horárne v doline postupujeme po značenom chodníku smerom do Meďodolov. Po opustení značenej trasy pokračujeme cez Štefanov predeľ a následne traverzom pod žľab spadajúci z Havranieho sedla. Až do tejto chvíle je trasa jasná a jednoduchá, bez technicky náročných úsekov. Väčšina výstupu vedie hustým lesom. Ibo sa vzorne drží našej skupiny a postupne sa zbližuje s členmi výpravy. V rámci skupiny prebieha celý čas dialóg. Zišla sa tu partia ľudí, ktorá sa dlhšie nevidela a mala si čo povedať. Zároveň je takáto vrava ideálnym spôsobom, ako sa vyhnúť stretu s miestnou zverou.
Pod Havraním sedlom meníme smer a prudko stúpame dnom žľabu do sedla. Trasa vedie v zmiešanom trávnato-kamenistom teréne a prechádza výrazným zúžením, za ktorým sa priestor otvára a terén sa mení čisto na trávnatý. Posledné metre pod sedlom už nemajú vychodený chodník. Výška pribúda pomerne rýchlo. Trávnatý charakter robí nástup príjemným pre oko, no pohyb v strmých trávach si vyžaduje opatrnosť. Ibo si naopak so svojím pohonom 4×4 tento terén evidentne užíva a dáva najavo, že takéto prostredie mu sedí.
Havranie sedlo je prvým výrazným bodom dňa. Dávame si tu kratšiu prestávku a následne pokračujeme smerom na Nový vrch. Trasa najprv vedie cez trávnaté úseky, ktoré postupne vystrieda skalnatý terén. Výstup si už vyžaduje viac pozornosti a posledné metre sú exponované, preto dávam Iba na vodítko. Odmenou nášho snaženia sú výhľady z vrcholu, typické pre Belianske Tatry. Naskytujú sa aj pohľady na menej známu časť pohoria – hrebeň od Nového vrchu až po Nový Kopiniak, ktorý skôr pripomína talianske Dolomity než Belianky. Pri pohľade späť výhľadom dominuje kráľ miestneho pohoria – Havran.
Z vrcholu sa púšťame po trávnatých úbočiach smerom k Novému sedlu. Prudko klesajúce svahy sú pre Iba jednoznačne vrcholom dňa. Užíva si strmé klesanie v trávnatom poraste. Ak to nejde po štyroch, smýka sa po bruchu, a keď to okolnosti umožnia, nechýba ani kotrmelec či surfovanie trávami po chrbte. Táto radosť však netrvá dlho. Tesne pred sedlom prichádzajú mierne náročné a vzdušné pasáže, ktoré výletu dodajú presne toľko technickosti, aby zostal zaujímavý, no nie zbytočne vyhrotený. Väčšina ťažších úsekov sa dá obísť cez relatívne riedku kosodrevinu, no občas treba ísť doslova na hranu. Ibo ide miestami radšej na ruky. Všetko však zvládame s prehľadom.
Zostupová trasa z Nového sedla vedie popod steny Muráňa až do Zadného muránskeho sedla. Hoci je chodník relatívne dobre prechodený, väčšinu času sa drží v strmom traverze a vyžaduje si istý krok. O to príjemnejší je záver smerujúci zo Zadného muránskeho sedla späť do Javorovej doliny. Má už pokojnejší charakter. Spočiatku ide o starší, miestami zarastený chodník, no po niekoľkých serpentínach je trasa nerozoznateľná od značeného chodníka. Až tu si človek môže v kľude uvedomiť, aký vydarený deň máme za sebou.
Nový vrch ponúka presne to, čo človek od Belianskych Tatier očakáva – surovú krásu, absolútny pokoj a pocit, že sa pohybuje v inom svete. Ak sa sem niekedy vyberiete, snáď pochopíte, o aké jedinečné miesto ide, a budete k nemu pristupovať s rešpektom a ohľaduplne.