Počas nášho putovania Nórskom nás naše kolesá zaviedli až do národného parku Jotunheimen. Odbočujeme z hlavnej trasy a smerujeme do doliny Leira, kde parkujeme pri horskej chate Leirvassbu. Chata leží na hranici národného parku Jotunheimen, v závere doliny, a ide o jedno z hlavných nástupných miest na túry v tejto oblasti. Naším cieľom bol vrch Kyrkja (2032 m) – kopec, ktorý na mape nepôsobí extrémne, no v realite nám nakoniec ukázal, že v tomto pohorí nie je takmer nič úplne „zadarmo“.
Kyrkja patrí medzi najvýraznejšie vrcholy centrálnej časti Jotunheimenu. Jej názov v preklade znamená „kostol“ – a nie náhodou. Špicatý, strmý tvar vrcholu pri pohľade z doliny pripomína kostolnú vežu. Hoci nejde o technicky lezecký kopec, záverečná časť výstupu je strmá a miestami exponovaná, čo z výstupu na Kyrkju robí plnohodnotnú horskú túru.
Trasa výstupu
Vyrazili sme z parkoviska pri chate Leirvassbu a prvé metre viedli po širokej poľnej ceste. Tá nás doviedla k odbočke na značenú turistickú trasu JOT34, ktorá smeruje k chate Olavsbu.
Po nástupe na JOT34 je trasa spočiatku nenáročná. Ako postupne naberáme výšku, krajina sa začína otvárať – pred nami sa objavujú ľadovce a rozsiahle horské masívy, pričom okolité vrcholy sa pohybujú vo výškach približne 2000 až 2400 m n. m. Chodník je dobre značený a prehľadný.
Po prechode ponad jazero a dosiahnutí prvého širšieho sedla sa charakter trasy mení. Po ľavej strane sa odpája naša trasa – neznačený chodník smerujúci priamo k vrcholu Kyrkja. Tu sa stúpanie výrazne zintenzívňuje a chodník je menej výrazný, no za dobrej viditeľnosti je jeho smer jasný.
Ako sa blížime k ďalšiemu sedlu pod vrcholom, prekračujeme menšie snehové polia. Ide o zvyšky snehu, ktoré sa tu držia aj počas letných mesiacov a vyžadujú istotu kroku.
Komplikovanejši záver
V poslednom sedle sa pred nami naplno ukazuje strmosť záverečnej časti výstupu. Chodník sa mení na skalnatý terén, kde postupujeme medzi veľkými balvanmi a skalnými blokmi. Trasa stúpa v krátkych zig-zagoch. Náročnejšie úseky prenášam Iba na rukách. Bohužiaľ, túto túru sme trochu podcenili a nezobrali sme mu jeho turistický postroj.
Na rozdiel od predchádzajúcich úsekov sú záverečné výškové metre prekvapivo exponovanejšie. Pokračovať ďalej so psom bez turistického postroja by bolo zbytočne riskantné, preto ďalej pokračujem sám. Iva s Ibom ostáva pár metrov pod vrcholom. Pri ďalšom postupe treba občas použiť aj ruky. Našťastie je tu sucho, žiadny sneh, čo ma teší. Nemáme so sebou žiadnu zimnú výstroj. Aj napriek náročnosti som tesne pod vrcholom stretol zopár turistov aj so svojimi deťmi vo veku približne 10 – 12 rokov.
Na vrchole
Z vrcholu sa mi otvárajú široké výhľady na Jotunheimen a na jazero Kyrkjetønnet, ktoré leží hlboko v doline, priamo pod vrcholom. V kombinácii so skalnatými hrebeňmi a ľadovcami v diaľke ide o jeden z tých výhľadov, kvôli ktorým sa oplatí štverať sa do výšin.
Po pár minútach strávených na vrchole sa otáčam a tou istou trasou sa vraciam späť k Ive a Ibovi. Bez Ibovho turistického postroja máme v tomto náročnejšom teréne len dve možnosti – buď ho opäť niesť na rukách, alebo preorganizovať veci v našom batohu a urobiť to, čo sme si už vyskúšali pri zostupe z hory Magart: dať Iba do batohu.
Nakoniec sa to ukázalo ako veľmi praktické riešenie. Z batohu ho vyberáme až v sedle, kde sa trasa opäť vyrovnáva.
Záver a odporúčania
Aj keď výstup na Kyrkju nepatrí medzi extrémne horské túry, netreba ho podceňovať. Najmä v úplnom závere treba rátať so strmým a miestami exponovaným terénom, ktorý si vyžaduje istotu kroku a schopnosť pohybu v skalách. V horšom počasí sa náročnosť túry prirodzene zvyšuje a pri zníženej viditeľnosti môžu nastať aj problémy s orientáciou, keďže záverečná časť trasy nie je oficiálne značená.
Túru so psom by sme odporúčali skôr pre stredné a väčšie plemená, ktoré sa v kamenistom teréne pohybujú ľahšie. Aj tak je vhodné mať so sebou turistický postroj alebo mať inú možnosť, ako psa bezpečne preniesť v náročnejších úsekoch.
Pri pohybe so psom v národnom parku Jotunheimen je potrebné dodržiavať oficiálne pravidlá. Počas hlavnej sezóny musí byť pes na vôdzke, aby nedochádzalo k rušeniu voľne žijúcich zvierat a pasúcich sa stád. Samozrejmosťou je rešpekt k prírode, ostatným návštevníkom a dodržiavanie princípov pohybu v chránenom území.
Základné fakty o vrchu Kyrkja a túre
- Názov vrchu: Kyrkja
- Nadmorská výška: 2032 m n. m.
- Pohorie: Jotunheimen
- Východiskový bod: chata Leirvassbu (dolina Leira)
- Celková dĺžka túry (tam a späť): 8,6 km (4 – 5 hodín)