Ďalší deň nášho road tripu po Čiernej Hore. Skoro ráno začínam v dedinke Vusanje výstup na najvyšší vrchol krajiny – Zla Kolata. Iva sa v ten deň necítila dobre, a tak ostáva na hoteli. Spoločnosť mi robí len náš pes Ibo. Už teraz môžem povedať, že celú túru zvládol na jednotku… ale trochu predbieham.
Zla Kolata leží v pohorí Prokletije, ktoré ponúka seriózne kopce, množstvo turistických trás a surovú, miestami až drsnú prírodu. Je to presne ten typ hôr, kde človek veľmi rýchlo pochopí, že sem sa nechodí len „pozrieť“, ale že tu treba rešpekt.
Autom čo najvyššie
Čaká ma dlhý a náročný deň, navyše na silnom letnom slnku. Rozhodujem sa preto vytiahnuť auto čo najvyššie, kam sa dá. Trasa vedúca priamo z centra dediny sa veľmi rýchlo mení z asfaltovej cesty na poľnú a mierne stúpa okolitými pastvinami. Približne vo výške 1 250 m n. m. sa cesta začne prudšie dvíhať a vchádza do lesa.
Tu niekde narážam na miesto, kde cestu križuje menší potok. Terén je blatový a hoci za brodom vyzerá pokračovanie cesty rozumne, s našou Škodou Superb si na tento úsek netrúfam. Na ďalší postup by sa hodilo aspoň klasické SUV. Ďalej už pokračujeme po vlastných. Keďže som však počas stúpania videl aj vyššie zaparkované autá a nikde som nenarazil na zákaz vjazdu, dá sa predpokladať, že vjazd autom je tu do určitej miery tolerovaný.
Salaš, slnko, teplo
Po asi hodine stúpania po strmej poľnej ceste prichádzame k malému miestnemu salašu po pravej strane. Reklamný pútač upozorňuje na možnosť kúpiť si lokálne produkty a dokonca aj chladené pivo. My sa však nezastavujeme. Ibo pivo neobľubuje a ja sa snažím nabrať výšku čo najrýchlejšie, kým nás slnko úplne neroztopí. Je síce skoro ráno, no už teraz cítiť, ako jeho lúče zohrievajú vzduch okolo nás.
Kúsok za salašom chodník odbočuje doprava, stúpanie sa na chvíľu zmierni a trasa sa cez menšie porasty a miestami nerovný skalný povrch premotáva až na neďalekú čistinku s názvom Bora. Tu sa chodník opäť rozdeľuje, my smerujeme znovu doprava. Miestne turistické značenie je na veľmi dobrej úrovni – nechýbajú ani smerovníky s názvami cieľov a orientačnými časmi výstupu, ktoré jasne ukazujú, ktorým smerom pokračovať na Zlu Kolatu.
Od čistinky Bora pokračuje už len úzky chodník, ktorý znova začína stúpať do okolitého skalného terénu. Stúpanie je strmé a odspodu nie je poriadne viditeľné. Ide o orientačne asi najťažší úsek trasy. Po jeho prekonaní sa nám otvárajú výhľady do doliny pod Zlou Kolatou. Vidno sedlo Preslopit (2 039 m) na hranici s Albánskom, ktoré je naším prvým cieľom, no otvárajú sa aj výhľady na veľké snehové pole pod vrcholom. Začínam tušiť, že výstup zo sedla prinesie ešte nejaké výzvy.
Nečakané ochladenie
Ešte pred dosiahnutím sedla míňame jaskyňu s názvom Ledena Pećina (Ľadová jaskyňa), ktorá sa nachádza hneď pri chodníku. Nie je problém do nej nahliadnuť. Ponúka príjemné ochladenie – doslova z jej útrob prúdi ľadový vzduch. V tomto letnom dni je to bonus, ktorý sa opúšťa len ťažko.
V sedle Preslopit stretávame relatívne väčšie množstvo turistických skupiniek. S Ibom sme jediní, ktorí sem dorazili z čiernohorskej strany. Dávame si krátku prestávku a menšie posilnenie. Ja zvažujem, či pokračovať ďalej alebo nie. Predsa len, čaká nás ešte približne 500 výškových metrov a výhľady jasne naznačujú, že terén bude o niečo náročnejší než doteraz. Zvedavosť však nakoniec vyhráva. Máme celkom dobrý čas, a tak ideme na to.
Exponovaný terén, sneh a pes ako taška
Trasa ide spočiatku po pravej strane kotla spadajúceho z vrcholu, no veľmi rýchlo sa stáča a prechádza do jeho ľavej časti. Rozumne tak obchádza snehové pole, ktorým je celý kotol pokrytý. Máme šťastie – až na pár krátkych úsekov sa snehu úplne vyhýbame. Nemáme so sebou žiadnu zimnú výbavu, ako mačky či čakan, a tak nás to teší.
Trasa následne pokračuje po skalných platniach a v strmom stúpaní traverzuje ponad snehové pole. Terén je mierne exponovaný. Na niektorých miestach dávam Iba na vodítko. Akoby chápal náročnosť terénu – ide veľmi disciplinovane a väčšinu času sa drží v mojej blízkosti. Ako stúpame, narážame na zopár úsekov, kde ho musím preniesť v rukách. V týchto situáciách je jeho turistický postroj na nezaplatenie. Viem ho zaň uchopiť ako tašku, preniesť ho a bez zbytočného zohýbania sa ho znova položiť na bezpečné miesto.
Posledné metre
Po troche adrenalínu nakoniec dosahujeme sedlo Prevoj Kolata, ktoré sa nachádza medzi vrchmi Dobra Kolata a Zla Kolata vo výške približne 2 400 m n. m. Sedlo je široké a veľká časť je pokrytá snehom. Ostáva nám zdolať necelých 150 výškových metrov, a tak ideme na to.
Posledné kroky sú únavné, no tento boj má svoju odmenu v podobe nádherných výhľadov. Pred nami sa otvára pohľad na vrchol Kolata e Mirë / Dobra Kolata (2 528 m n. m.) a aj na vrch Maja e Kollatës (2 556 m), ktorý už leží na albánskej pôde. V diaľke vidno zasnežené kopce Albánska a okolitá krajina pôsobí surovo, no zároveň neuveriteľne čisto.
Na vrchole som sám, len so psom. Doprajeme si tu dlhší oddych. Krátko pred naším odchodom sem dorazí skupinka chorvátskych turistov. Vymeníme si zopár viet a my smerujeme rovnakou trasou späť k autu. Je tu síce nádherne, no treba vyraziť – čaká nás ešte dlhá cesta späť.
Znova zdolávame náročnejší úsek okolo snehového poľa, no od sedla Preslopit už postupujeme svižne.
Odmena na záver Grlja
Namiesto chladeného piva pri miestnom salaši sa rozhodujem navštíviť miestnu reštauráciu Restoran Grlja na okraji dediny Vusanje. Ide o turisticky navštevované miesto, no voľba to bola dobrá – rýchla obsluha, dog-friendly prístup a okolie nabité krásnymi výhľadmi.
Čerešničkou na torte je neďaleký vodopád Vodopad Grlja. Ak sa ho rozhodnete navštíviť, určite si dajte psa na vodítko. Prípadný pád do vodopádu by mal bez pochýb fatálne následky.
S dobrým pocitom po perfektnej túre a už aj s plnými žalúdkami sadáme do auta a smerujeme späť na naše ubytovanie v mestečku Andrijevica. Čo za super deň za nami!?
Fakty o vrchole Zla Kolata a výstupe
- Vrchol: Zla Kolata
- Výška: 2 534 m n. m. (najvyšší bod Čiernej Hory)
- Pohorie: Prokletije
- Východisko túry: dedinka Vusanje
- Prevýšenie: približne 1 500 – 1 600 m (v závislosti od miesta parkovania)
- Dĺžka trasy: cca 14 – 16 km (tam a späť)
- Čas výstupu: 6 – 8 hodín (bez dlhších prestávok)
- Náročnosť: náročná horská túra, miestami exponovaný terén; so psom len pri dobrej kondícii a skúsenostiach