Ráno
Budíme sa v našom romantickom ubytovaní, vysoko v horách na hranici národného parku Knuckles Conservation Forest. Užívame si raňajky s výhľadom na okolité čajové plantáže a džunglu. Atmosféru dotvárajú zvuky ranných modlitieb z dedinky Bambarella v doline pod nami. Tento moment by sa dal vychutnávať ešte veľmi dlho, no naším plánom je trek s názvom The Knuckles Five Peaks hike.
Stránky miestnych sprievodcov, ktoré tento zážitok ponúkajú, sú skúpe na detaily, a tak sme si plán túry vytvorili sami z tých pár dostupných informácií. Najviac nám pomáhajú mapy, ktoré prezrádzajú, že z našej oblasti, konkrétne od vodopádu Knuckles Waterfall (cca 1 300 m n. m.), vedie na vrchol Knuckles chodník. Presúvame sa preto k vodopádu naším tuk-tukom.
Cesta je relatívne pohodlná asi do prvej polovice, následne sa pripájajú terénnejšie úseky a aj zopár brodov, ktoré musíme prekonať. V mieste, kde sa cesta výrazne stáča, sa rozhodujeme náš tuk-tuk zaparkovať a ďalej pokračovať pešo. Aj keď následne vidíme zopár tuk-tukov, ktoré išli aj vyššie, javí sa to ako dobré rozhodnutie, keďže cesta je strmá a výrazne rozbitá z predošlých dažďov.
Asi po polhodine chôdze sa dostávame k úplnému úvodu treku. Je tu menšia budka, kde nás zamestnanec národného parku inkasuje za vstup. Pýtame sa ho rukami-nohami na náročnosť treku a z jeho artikulácie a gest sa dozvedáme, že ideme správne a že trek bude super zážitok.
Len pár metrov ďalej chodník opúšťa cestu a vstupuje do okolitého porastu. Úvod je poriadne rozmočený, no to sa rýchlo mení a trasa pokračuje ďalej hustou, zarastenou vegetáciou. Viackrát si v mobile overujem mapu, či ideme správne, keďže okolité porasty sa akoby snažili túto trasu úplne pohltiť.
Po pár minútach sa trasa začína približovať k neďalekému potoku a nakoniec ústi priamo k vodopádu Knuckles Waterfall. Ide o menší vodopád, kde voda steká po kamennej stene. Dá sa predpokladať, že v čase dažďov to tu musí vyzerať omnoho monumentálnejšie. Samozrejme, nechýbajú tu, bohužiaľ, ani stopy po návšteve neporiadnych turistov – odpadky na brehu menšieho jazierka, do ktorého vodopád padá.
Komplikácie
Hľadám, kadiaľ trasa pokračuje ďalej, no nedarí sa mi. Po pár minútach začínam mať podozrenie, že sme niekde počas trasy minuli správnu odbočku. Vraciame sa späť po našej trase a ja pozorne sledujem, či v bujnej vegetácii nenájdem pokračovanie chodníka. A vtedy to prišlo. Niečo ma uštiplo do lýtka. Pozriem bližšie a v šoku zisťujem, že sa do mňa práve zahryzla pijavica. Rýchlo sa jej zbavujem a vzájomne sa s Ivou kontrolujeme. Zisťujeme, že nejde o osamelého parazita. Je ich tu dosť a niektoré si už hľadajú cestu k našej pokožke po oblečení. Obrovské šťastie, že sme obaja vyrazili v dlhých nohaviciach.
Navzájom si pomáhame zbaviť sa týchto nechutných stvorení a rýchlo si upravujeme oblečenie tak, aby sa nám ďalšie pijavice len tak ľahko nedostali na kožu.
Urýchľujem hľadanie trasy a nakoniec, asi 100 metrov späť po trase od vodopádu, objavujem nenápadnú odbočku, ktorá prudko stúpa tým správnym smerom. Je to naozaj nenápadná odbočka a my po nej pokračujeme ďalej.
Stúpame
Trasa ešte párkrát križuje neďaleký potok. Prekonať ho nie je až taký problém, aktuálne tu nie je veľa vody, no nájsť pokračovanie trasy na druhej strane nie je vždy úplne jednoduché. Všetko sa nesie v znamení nedávneho zážitku s pijavicami. Práve oblasti okolo vody považujeme za najviac rizikové. Nikde nestojíme, stále sa hýbeme a pravidelne si kontrolujeme chodidlá.
Postupne opúšťame blízkosť potoka a chodník začína viac stúpať, už však v suchšom, trávnatom teréne. Les sa stáva redším a na nás dopadajú prvé lúče slnka. Po asi polhodine sa ocitáme na čistinke a dávame si prvú pauzu. Nabrali sme aj nejakú výšku a otvárajú sa nám prvé výhľady na okolitú krajinu.
Po kratšej pauze pokračujeme ďalej po výraznej trase a stúpame k neďalekej hranici lesa. Vstupujeme znova do hustejšieho porastu. Chodník je v týchto častiach už dosť výrazný. Pri ďalšom postupe si treba dávať pozor najmä na hlavu. Ak ste vyššej postavy, nie je problém udrieť sa o konáre.
Mapa hovorí, že postupujeme svižne a máme za sebou prvú polovicu trasy na vrchol. Po asi ďalšej polhodine dorážame na miesto, kde sa k našej trase pripája chodník z dedinky Thangappuwa. Od tohto miesta trasa naberá najväčšie stúpanie, miestami pomáha prichytiť sa okolitých stromov a kameňov.
Výhľady nám stále blokuje okolitá vegetácia, a tak oceňujeme, keď narazíme na skalný útvar hneď pri chodníku. Dá sa naň ľahko vyliezť a vychutnať si výhľady na okolitú krajinu. Tie sú však čiastočne obmedzené mrakmi, ktoré sa pomaly nasúvajú do okolitých dolín.
Na vrchole nad oblakmi
Pokračujeme ďalej a stretávame prvých ľudí, ktorí nám idú oproti. Dozvedáme sa, že sme už len kúsok od vrcholu. Povzbudení pokračujeme ďalej a naozaj – po prekonaní dvoch menších sediel sa ocitáme na vrchole.
Až tu človek opustí hustú vegetáciu a naskytnú sa krásne výhľady na všetky strany. A my máme šťastie. Vystúpali sme nad mraky, ktoré sa medzitým nasunuli zo všetkých strán. Scenéria pripomína klasickú inverziu. Mraky sú asi 100 metrov pod nami, na nás pečie slnko a my si vychutnávame zaslúžený oddych na vrchole.
Našu samotu a pokoj však po čase naruší pár turistov, ktorí sem dorazia aj so svojím lokálnym sprievodcom. Sú z Belgicka a dávame sa s nimi do reči. Dozvedáme sa, že pijavice sú tu bežná vec a nie sú prítomné len pri potokoch, ale prakticky všade v okolitých trávach. Ako najlepšia ochrana proti nim funguje klasický Dettol, ktorým si treba potrieť nohy, oblečenie aj obuv. Ich sprievodca nám ochotne ošetrí oblečenie a my sa okamžite cítime bezpečnejšie.
Aj keď sme dosiahli koniec oficiálnej trasy, vrch Knuckles vo výške 1 863 m n. m. je podľa mapy ešte kúsok od nás smerom na sever. A naozaj – z nášho miesta je vidieť, že po hrebeni cez sedlo vedie chodník na vedľajší vrchol. Aj keď som už trochu unavený, podujal som sa túto časť preskúmať. Chodník je tu už menej chodený a miestny guide ma upozornil, že už nejde o oficiálny chodník. Po pár minútach tento úsek hravo prekračujem a ocitám sa na vrchole. Toto miesto je v princípe v rovnakej výške ako miesto, kde končí oficiálny chodník a aj výhľady sú veľmi podobné. Začínam chápať, prečo sem väčšina ľudí nechodí.
Návrat
Na vrchole aj vďaka príjemnému počasiu zostávame relatívne dlho, no napokon nás túžba po super večeri donúti vrátiť sa rovnakou trasou späť. Cestou stretáme ešte zopár skupín smerujúcich na vrchol. Sme tu (ako obvykle) jediní bez guida. V jednom momente to aj prekáža jednému z guidov, ktorý na vrchol doprevádza skupinku turistov z Holandska. Dostávame krátku „kázeň“ o tom, že to, čo robím, by sme robiť nemali. Evidentne si miestni guidi neprajú, aby tu ľudia chodili bez nich, keďže by tak prichádzali o kšeft. Všetko je to v jeho príhovore, samozrejme, skryté za kopou iných argumentov. Každopádne, slušne sme si ho vypočuli a pokračovali svojou cestou. Všetko ide už ľahko, keďže ideme po známej trase a relatívne rýchlo sa vraciame späť k tuk-tuku a následne späť na ubytovanie. Mňam, tá večera… ale to je už iný príbeh.
Fakty o treku The Knuckles Five Peaks hike
Poloha: Knuckles Conservation Forest, centrálna Srí Lanka
Pohorie: Knuckles Mountain Range (Dumbara Kanduvetiya)
Najvyšší bod trasy: vrch Knuckles – približne 1 863 m n. m.
Prevýšenie: cca 500–600 výškových metrov (v závislosti od nástupu)
Dĺžka trasy: približne 7–8 km (tam a späť)
Časová náročnosť: zvyčajne 4–6 hodín
Náročnosť: stredná až vyššia (fyzicky), technicky nenáročná
Značenie: minimálne až žiadne
Typ terénu: džungľa, potoky, blatisté úseky, trávnaté hrebene, les