Naším cieľom je vystúpiť na vrch Mangart v Julských Alpách, tentoraz aj s naším psom Ibom. Už od začiatku nášho pobytu v Slovinsku nám praje počasie – jasno, stabilne a s výbornou viditeľnosťou. Presne také počasie, aké si človek na vysokohorský výstup želá.
Mangart prvýkrát vidíme z dedinky Log pod Mangartom, kde sme sa ubytovali. Masívny vrchol dominuje celej oblasti a už z diaľky je jasné, že nás čakajú výhľady, kvôli ktorým sa oplatí skoro vstávať.
Mangartská cesta
Log pod Mangartom leží len kúsok od Mangartskej cesty, a tak sa už skoro ráno po úzkej a kľukatej ceste presúvame až na parkovisko vo výške približne 1 900 m n. m., kúsok pod sedlom Forcella della Lavina. Máme informácie, že pre poškodenie cesty nie je možné dôjsť autom až úplne do sedla, a tak aj bolo.
Dve užitočné rady:
- Ak sem prídete pred siedmou hodinou ráno, vyhnete sa mýtu za prístupovú cestu, ktoré je vo výške 10 eur a platí sa hneď na jej začiatku.
- Pred výletom si určite overte prejazdnosť cesty, keďže najmä začiatkom leta môže byť uzatvorená pre sneh na vozovke.
Samotná Mangartská cesta je zážitok sám o sebe. Ide o najvyššie položenú cestu v Slovinsku, postavenú ešte v roku 1938. Čaká vás nespočetné množstvo ostrých zákrut, niekoľko tunelov, úzke pasáže a výhľady, ktoré môžu byť pre slabšie povahy miestami až nepríjemne exponované. O to viac však stoja za to.
Výstup za ideálnych podmienok
Výstup začíname už na spomínanom parkovisku. Trasa z neho pokračuje po asfalte až do sedla Forcella della Lavina vo výške približne 2 000 m n. m. Prvé úseky trasy vedú po pohodlnom chodníku, ktorý kopíruje hranicu medzi Slovinskom a Talianskom.
Následne sa trasa rozdeľuje. Na výber je náročnejšia ferrata vedúca po slovinskej strane masívu, alebo – ako v našom prípade – talianska normálka. Aj na nej sa síce nachádzajú úseky istené oceľovými lanami, tie sú však skôr určené na zdolávanie ťažších pasáží za zlého počasia. Až na jeden viac exponovaný úsek hneď na začiatku trasy je celý výstup bezpečný a dobre značený. Keďže sme tu na úvode leta, nechýbajú ani menšie snehové polia, no buď sa dali jednoducho obísť, alebo sa nachádzali na relatívne rovných úsekoch.
Každým získaným metrom sa krajina viac a viac otvára a výhľady sa postupne stupňujú. Výhľadom na taliansku stranu dominujú najmä jazerá Laghi di Fusine. Pred nami sa v diaľke ukazuje aj najvyšší vrchol Slovinska – Triglav (2864 m n. m.), ktorý je krásne rozoznateľný.
Mangart so psom
Ísť takzvanou talianskou normálkou sa ukázalo ako rozumné rozhodnutie. Ide o najjednoduchšiu výstupovú trasu, ktorá sa – až na menšie komplikácie – dá zvládnuť aj so psom. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo sme túto trasu zvolili, a neľutovali sme ani my, ani Ibo. Samozrejme, netreba zabúdať na základnú výbavu – nielen pre vás, ale aj pre psa. So sebou sme mali dlhšie turistické vodítko, turistický popruh, dostatok vody a nejaké maškrty.
Veľkú časť výstupu nás Ibo mohol nasledovať slobodne, bez vodítka. V rizikovejších úsekoch sme si ho radšej priviazali. Na rukách sme ho prenášali len dvakrát a išlo o veľmi krátke pasáže. Nakoniec sa ukázalo, že najväčším problémom výstupu pre Iba bolo veľké množstvo múch na samotnom vrchole Mangartu, ktorý sme mimochodom dosiahli úplne v pohode, bez stresu a za dokonalého počasia. Na vrchole sme mali dná okolitých dolín miestami takmer 2 000 metrov pod nami a Julské Alpy sú z vrcholu do všetkých strán ako na dlani.
Zostup sme absolvovali po tej istej trase a náš postup bol, samozrejme, svižnejší. Ešte svižnejším tempom sa však ponáhľal aj Ibo. Aby nám úplne nezmizol z očí, rozhodol som sa dať ho na vodítko. To však neskôr spôsobilo, že pri jeho snahe ísť výrazne vpredu si na kameňoch odrel labky.
Aby nedošlo k ďalším škodám na jeho zdraví, pri náročnejších úsekoch zostupu som si ho dal do batohu. Znie to možno šialene, no s podobnou situáciou som už mal skúsenosť. Veci z batohu si vzala Iva a do batohu putoval Ibo. Jediný, kto sa nakoniec sťažoval, som bol ja – tých 11 kilogramov navyše človek na ramenách cíti okamžite.
Nakoniec však všetko dopadlo dobre a výstup aj zostup sme zvládli bez ďalších problémov. K autu sme sa vracali s dobrým pocitom z krásnej túry plnej nádherných výhľadov.
Fakty o hore Mangart
Výška: 2 679 m n. m.
Pohorie: Julské Alpy
Poloha: hranica medzi Slovinskom a Talianskom
Význam: štvrtý najvyšší vrchol Slovinska
Charakter terénu: vysokohorský, skalnatý, miestami exponovaný
Vhodnosť so psom: možná po talianskej normálke za dobrých podmienok
Najlepšie obdobie: jún – september (podľa snehových podmienok)
Nebezpečenstvá: rýchla zmena počasia, vietor, snehové polia začiatkom leta