Po dni strávenom na nekonečnej soľnej pláni Uyuni vyrážame ráno z nášho hotela pri dedinke Coqueza za ďalším dobrodružstvom. Naším cieľom je dostať sa autom čo najbližšie k sopke Tunupa a následne pokračovať pešo až ku kráteru.
Toto tu asi nikto nerobí
Poučení zo včerajška suverénne zastavujeme pri informačnom centre priamo v dedinke Coqueza a chceme sa informovať, čo nás výjazd autom k sopke bude stáť. Staršia pani však nevie po anglicky a my zas po španielsky. Nerozumie nám a snaží sa nám ponúknuť kompletný balíček s guidom, jedlom a vývozom k úpätiu sopky. Neskôr pochopíme, že to, čo sme od nej chceli, jednoducho v ponuke nie je – na vlastnú päsť sa na Tunupu bežne nechodí.
Presúvame sa teda autom ďalej do mesta Tahua. Podľa mapy má z mestečka viesť smerom nahor poľná cesta. Nájdeme ju bez problémov, ale hneď na začiatku nás zastaví zamknutá brána. Obísť sa to nedá.
Vraciame sa do dediny a spolu s miestnymi sa púšťame do pátrania po človeku, ktorý by nám mohol pomôcť. Po chvíli ho nachádzame – bránu nám otvára a môžeme pokračovať ďalej. Za vstup platíme poplatok približne päť eur.
Offroad autom do výšky 4750 m n. m.
Cesta spočiatku naberá výšku len pomaly, no čím viac sa blížime k sopke, tým sú úseky náročnejšie. Našťastie je náš Hilux plnohodnotná štvorkolka, a tak si trúfame. Pri niektorých pasážach využívame aj redukciu. Vtedy sa z auta stáva malý tank, ktorý tu prekonáva každú prekážku. Výhľady na soľnú pláň Uyuni sú každým metrom úchvatnejšie.
Napriek môjmu skepticizmu sa dostávame autom až do výšky približne 4750 m n. m., teda asi o 150 výškových metrov nad oficiálny koniec cesty. Cestou míňame táborisko, ktoré je mimochodom v dosť zanedbanom stave.
Trek až do 5150 m n. m.
Od auta pokračujeme už len pešo – čaká nás strmý trek po kamennej šotoline. Na hrebeň vedie vychodený chodník v miernom stúpaní. Po hrebeni to však už taká pohoda nie je. V tejto výške je vzduch výrazne riedky a musíme si robiť časté prestávky. Výhľady sú však neopísateľné, fotíme ako zmyslov zbavení.
Tesne pod kráterom sa terén stáva náročnejším a orientačne nejasným. Rozdeľujeme sa – Braňo si dáva pauzu, kedže mu terén nie je až tak sympatický. Mne to nedá a pokračujem smerom ku kráteru. Na chvíľu strácam chodník, no po krátkom hľadaní som späť na správnej trase. Krátke serpentíny vedú až na hranu krátera Tunupy.
Výhľady, ktoré stoja za to
Posledné metre trvajú večnosť, no úspech sa dostaví. Dorazím ku kráteru a zároveň dosiahnem svoj nový výškový rekord – takto vysoko som ešte nikdy nestál. Každý pohyb tu stojí mnoho síl, dych odchádza po pár krokoch.
Napriek tomu vyťahujem dron a užívam si a natáčam veľkolepé výhľady. Za chrbtom nekonečná belosť Salaru Uyuni, predo mnou mohutný kráter posvätnej hory Tunupa. Dokonalá odmena.
Rýchly zostup a zaslúžená odmena
Na rozdiel od výstupu ide zostup rýchlo. Ešte pred zotmením sme späť pri aute, tešíme sa z vydareného výletu a doprajeme si zaslúženú orosenú odmenu. Nikoho sme počas túry nestretli, čo jej dodalo ešte väčšiu exkluzivitu.
S výborným pocitom sa po tej istej ceste vraciame späť do Tahuy a následne na hotel.
Fakty o sopke Tunupa
- Výška: približne 5 321 m n. m.
- Poloha: severný okraj soľnej pláne Salar de Uyuni
- Typ: stratovulkán (dávno neaktívny)
- Posvätný význam: v mytológii Aymara je Tunupa považovaná za duchovnú ochrankyňu regiónu
- Legendy: podľa jednej z nich sú soľné pláne slzami Tunupy
- Turistický význam: panoramatické výhľady na Salar de Uyuni, trekking vo vysokohorskom prostredí, farebné vrstvy hornín v kráteri
- Východiská na trek: najčastejšie Coqueza alebo Tahua